Časopis TATRY č. 6/2012

Lenka Burdová - Les pod bielou perinou utíchol, no život v ňom neustal
Začiatok októbra mení farby prírody i život zvierat v nej. Dlhotrvajúce ranné hmly sú akoby predzvesťou konca obdobia hojnosti v lesoch, na lúkach a poliach, ohlasujú príchod chladnejších mesiacov. Hibernujúce zvieratá, ktoré upadajú do dlhotrvajúceho zimného spánku bez prijímania akejkoľvek potravy, chvatne konzumujú pozostatky úrody lesných plodov dopĺňajúc si tukové zásoby ešte pred tým, ako sa uložia na zimný spánok. Brlohy si už dávno vyčistili a vystlali suchou trávou a lístím. Dávno predtým, ako zaspia, sa postarali o to, aby prežili aj nastávajúcu zimu...

Lenka Burdová – Smrečiny v Tatrách zhnedli
Lesníci, alebo ak chcete majitelia lesov, už pred 137 rokmi vedeli, že lykožrút premnožený v kalamitou poškodenom lese znamená hrozbu pre zdravý les. S vedomím chrániť vzácne lesné biotopy tak uvažovali a pracovali aj lesníci v tatranských lesoch celých 46 rokov od vzniku Tatranského národného parku. Niet pochýb o tom, že v tom čase používané lesnícke metódy starostlivosti tatranské lesné ekosystémy bezpochyby chránili a zveľaďovali. No paradoxne práve novodobá právna úprava v oblasti ochrany a prírody a krajiny necitlivo zasiahla do starostlivosti o tatranskú prírodu.

Redakcia a Táňa Hoholíková – Bobor rekordér a Pestrý jedálny lístok
Vďaka našim externým spolupracovníkom sa nám podarilo dostať k unikátnym záberom bobra a líšky a tak prinášame fotoreportáž. Raritný výskyt pri Dlhom plese mnohých prekvapil. Ale aj samotného bobra, keď po týždni pochopil, že jeho miesto je niekde inde. Aj snímky líšky nesúcej v papuli svišťa sa tiež nepodarí urobiť každý deň.

Ivan Bohuš - Povesť o Jastrabej veži v historickom svetle
Jedna z najznámejších tatranských povestí hovorí o drahokame, ktorý sa kedysi ligotal na Jastrabej veži, padol však do Zeleného plesa a vyvoláva jeho charakteristické zelenkasté zafarbenie. Podľa prvej, najprostejšej verzie spôsobila pád kameňa búrka alebo zemetrasenie. Podľa novšieho podania ho zostrelil lukostrelec, no z jazera, do ktorého spadol, ho nevedel dostať. Ostatná, najdramatickejšia mutácia hovorí o smelom šuhajovi (pastierovi, poľovníkovi, zlatokopovi, sluhovi rodičov bohatej a tajnej milenky), ktorý sa rozhodol darovať drahokam, karbunkul z vrcholu Jastrabej veže ako svadobný dar svojej vyvolenej, spadol s ním však do blízkeho plesa.

Táňa Hoholíková - Náučným chodníkom astronómov
Meno Vojtecha Rušína nie je tatranskej verejnosti neznáme. Pre propagáciu práce Astronomického ústavu SAV toho veľa urobil a stále pokračuje. Zaslúžil sa aj o Astronomický náučný chodník v Starej Lesnej. Chodník začína pri Budove ústavu a končí neďaleko pri ich ďalšej budove s ďalekohľadmi. Z Tatranskej Lomnice k nim vedie chodník, zo Starej Lesnej a od Smokovca aj cesta. Z 13 panelov sa návštevníci dozvedia mnoho vedeckých poznatkov. DrSc. V. Rušínovi sme položili zopár otázok.

Táňa Hoholíková: Michal Šoltýs: Boli sme samorasti, ale dokázali sme veľa
Je sympatické, keď niečo také vyhlási čerstvý osemdesiatnik. Stále plný optimizmu, ale i pekných spomienok. Michal Šoltýs je známy najmä ako chatár na chate pri Zelenom plese, ale nedá sa zabudnúť ani na jeho lyžiarske úspechy. "Bola taká doba, že sme boli požiadaní aj s Krajňakom, aby sme darovali naše ceny do múzea. Pani riaditeľka to z vitrín ešte za bývalej éry dala do depozitárov a naše veci zostali v archívoch. Teraz som si to na jeden rok požičal za prísnych predpisov, aby som z toho mohol aspoň prach utrieť," hovorí a ukazuje cenný ťažký pohár pre víťazov z olovnatého skla.

Vilém Dušan Lambl – Zápisky cestujúceho po Slovensku
Český lekár MUDr. Vilém Dušan Lambl, dvadsaťdvaročný medik podnikol spolu s bratom prázdninovú cestu po Slovensku roku 1846. Popri tom vyšli na Kriváň. Cestu podrobne popisuje: „Sotva svitlo, už sa ozýval zo všetkých strán šramot a lomoz besedníkov prebudených pod Kriváňom. Každý sa chystá a strojí k veľkej výprave na slávny vrchol, čiže štít Kriváňa, ako k smelému útoku. Narýchlo sa ešte poraňajkuje a už je každá hlava zaujatá jedinou myšlienkou: „Na končiar! Koľko len koní je tu, všetky stoja osedlané a nepokojným kopytom striasajú veľké kvapky chladnej rosy. Vodcovia, idúci na čele celej spoločnosti, trmácajú sa cez to strašné úbočie od západu na východ, potom krížom cez Škaredý Žľab a odtiaľ ďalej po východnom chrbte Kriváňa hore.“

V čísle 6/2012 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov v júli a auguste. Určite vás zaujmú aj články o odlete vtákov, značkách a pútačoch, opravách chodníkov, o behoch do vrchu či o nových knihách. Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.