Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 2/2012

TATRY č. 2/2012 Pavol Kráľ - Nie sme bez viny Pavol Kráľ - Nie sme bez viny
Akoby sa v posledných rokoch stalo pravidlom, že počasie je v Tatrách značne iné, na aké sme boli zvyknutí. Teplota sa zvyšuje, snehu je málo, sneží všade dookola, len vo Vysokých Tatrách nie. A tiež letá sú akési čudnejšie, netradičné, nevyspytateľné. Dlhodobé suchá striedajú extrémne dažde a povodne. Pripisujeme to najrôznejším periódam, zmenám z globálneho hľadiska... Len možnosť, že k tomu sami prispievame premenou tatranského lesa na holiny, pripúšťame veľmi neradi.

Lenka Burdová - Až na holú kosť Lenka Burdová - Až na holú kosť...
...zožerú tkanivo zvieraťa. Živia sa totiž odumierajúcimi tkanivom a okrem kostí dokážu spracovať všetko. Kožiare pochádzajú z Južnej Ameriky, ale dokážu sa uživiť aj v laboratórnych akváriách Výskumnej stanice a múzea TANAPu. Ich spôsob obživy je totiž pri preparácii malých tatranských živočíchov takpovediac nenahraditeľný. „Na čo ich využívajú a prečo sú potrebné, hovoríme s Milanom Kornajčíkom, preparátorom Výskumnej stanice a múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu.

Gerlachovský štít Karel Domin - Na nejvyšší štít tatranský (Gerlachovka, 2663 m)
Uplynulo 130 rokov od narodenia Karla Domina, jedného z tých, ktorí sa zaslúžili o vznik Tatranského národného parku. Z hľadiska vedeckého a ochranárskeho sa o ňom popísalo už veľa, teraz si ho pripomeňme kapitolkou z jeho knihy Tatranské obrazy z roku 1926. Ako vnímal a opísal svoj výstup na Gerlachovský štít: „Vracím se ve svých vzpomínkách šest let nazpět. V zime roku 1918/19, tedy krátce po řijnové revoluci, kterou osvobozeno Slovensko ze spárů maďarských a z tisícileté poroby, vypracovali jsme (kolega Daneš, Dvorský, Chotek a já) pro naši vládu návrh na organisaci vládní vědecké výpravy na Slovensko a Podkarpatskou Rus.

Táňa Hoholíková - Vývoj lavínových prístrojov postupuje Táňa Hoholíková - Vývoj lavínových prístrojov postupuje
V apríli 2011 sa v Jasnej uskutočnil veľký nezávislý test lavínových vyhľadávacích prístrojov. Organizátorom podujatia bolo Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby. Partnermi testu boli: Horská služba Českej republiky, TOPR z Poľska, horskí vodcovia UIAGM zo Slovenska a Česka a Nadácia Anny Pasek z Poľska. Pri testoch prístrojov lavinárom z SLP pomáhali záchranári z oblastných stredísk HZS Nízke Tatry a Západné Tatry. O teste sme sa porozprávali s Marekom Biskupičom, vedúcim Strediska lavínovej prevencie HZS v Jasnej.

Važecká jaskyňa Milan Koreň - Jaskyne a jaskyniari tatranskej oblasti V.
Seriál článkov pokračuje obdobím ďalších veľkých objavov a inštitucionalizáciou slovenského jaskyniarstva. Zo slovenských prírodovedcov začiatkom 20. stor. venoval najväčšiu pozornosť jaskyniam iba Ján Volko-Starohorský (*1880 †1977), rodák z Lipt. Sv. Mikuláša. Prírodné vedy vyštudoval na budapeštianskej univerzite. Už v roku 1919 uskutočnil výskumy v Demänovskej doline. V roku 1935 vydal prvú slovenskú monografiu o jaskyniach s názvom Speleológia či jaskyňoveda vzhľadom na Slovensko. Veľkým úspechom jaskyniarstva z obdobia prvej ČSR bolo objavenie Demänovskej jaskyne.

Andrej Tymko - Prvá vynáška
Tatry. Úžasné hory. Roky mi presakovali cez kožu. Obdivoval som ich strmú architektúru, extrémne kúsky horolezcov, no najmä drinu nosičov. Ich život ma priťahoval ako magnet. V osemnástke už vo mne horela túžba po vynáškach ako vatra. Vycítil som, že nastal ten najvyšší čas ju uhasiť. Tak som pristúpil k činu. Oslovil som chatára z Nálepky. Je to otročina. Človek musí byť na ňu stavaný. Pohľadom preletel po mojej muskulatúre. Som športovec, dušoval som sa. To nestačí. Je to ťažká robota. Musíš ju mať rád. A kto miluje lopotu. Iba blázon.

Ivan Bohuš  Levoča a Vysoké Tatry Ivan Bohuš Levoča a Vysoké Tatry
Obyvatelia obcí a miest, ktorých chotáre siahali do Vysokých Tatier, boli sprvu predovšetkým hospodárskymi exploatátormi ich prírodných bohatstiev: lovcami, pastiermi, baníkmi či bylinkármi. Odľahlá Levoča nemala podobné možnosti a práva. Zato jej občania vnímali oddávna fenomén hôr, ktorých štíty vykúkajú spoza hrebeňa Levočských vrchov a dokonca „nazerajú“ cez okná do niektorých budov tohto mesta. Prvý historický doklad levočského záujmu o Vysoké Tatry predstavuje tabuľová maľba zo začiatku 16. storočia s motívom Zmŕtvychvstania v Kostole sv. Jakuba. Jej autor spodobnil biblický námet s reálnym pozadím miestneho prostredia, konkrétne detailom panorámy Tatier od masívu Slavkovského po skupinu Lomnického štítu.

Starostlivosť V čísle 2/2012 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov v novembri a decembri. Určite vás zaujmú aj články o stálej expozície Tatranskej galérie, nových knihách s tematikou Tatier, odznakoch k Tatranskému poháru, o pravnučke cisárovnej Sisi vo Vysokých Tatrách. Tiež o klokanoch v Tatranskej Lomnici a iných živočíchoch. Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.

Starostlivosť o turistické zariadenia