Časopis TATRY č. 1/2012

Redakcia - Konferencia: Stav tatranských leso v sedem rokov po vetrovej kalamite

Lenka Burdová - Sadenice pred zverou chránia oplôtky
Tatranský národný park je územím s veľkou rozmanitosťou živočíšnych druhov. Mnohé z nich tu po vetrovej kalamite našli výhodnejšie podmienky pre rozvoj svojej populačnej dynamiky. Týka sa to najmä jelenej zveri. A práve dreviny ako javor, jedľa či smrekovec sú pre jeleniu zver doslova lákadlom. S obľubou ich obhrýza alebo otĺka a tým spôsobuje na nových kultúrach nemalé škody. Lesníci, vedomí si dôležitosti zvýšenia zastúpenia borovice, smrekovca, jedle, javora, jarabiny či jaseňa v obnovovaných lesoch národného parku, budujú na ochranu prirodzeného zmladenia či výsadby týchto drevín tzv. oplôtky.

Lenka Burdová - Sýkoriek v Tatrách po čase pribudne
Sýkorky vraj žijú v parkoch a záhradách. Veľmi dobre sa naučili využívať vo svoj prospech blízkosť ľudí. V ihličnatých lesoch žije sýkorka chochlatá a sýkorka uhliarka. Nás zaujíma, ktorá z nám známych druhov žije priamo v Tatrách. S otázkami týkajúcimi sa podrobností o sýkorke sme zašli za Radoslavom Michalcom, lesníkom na ochrannom obvode Oravice. Zo známych druhov sýkoriek žijú priamo v Tatrách sýkorka chochlatá, sýkorka uhliarka, sýkorka čiernohlavá, sýkorka veľká a sýkorka belasá. Okrem toho tu okrajovo a vzácne môžeme pozorovať aj sýkorku hôrnu.

Ľuba Rusnáková - O historických vinách a krivdách
Celé prvé dvojčíslie poľského Bulletinu Inštitútu Národnej Pamäti z roku 2010 je venované celoplošnej analýze polstoročnej histórie poľského Podhalia od nemeckej okupácie roku 1939 po prelomový rok 1989. Zo slovenského pohľadu sú dôležité tri kapitoly: Slovenský podiel na vojne. Okupácia poľského Spiša a Oravy od Macieja Korkuća; Zoskupovanie „Ognia“ od toho istého autora a Na okraji Podhalia. Ťažký návrat Spiša a Oravy do Poľska po 2. svetovej vojne od Michala Wenklara. Ťažko sa to číta. Predovšetkým preto, že je to pravda.. Dôsledky tohto aktu, ktorý mal svoje príčiny a veľmi vážne následky, pretrvávajú dodnes. Vracajú sa nám v rôznych podobách .

Táňa Hoholíková - Výmena skúsenosti zvyšuje kvalifikovanosť záchranárov
V októbri minulého roku sa na Slovensku vo Vysokých a Nízkych Tatrách uskutočnilo zasadnutie IKARu - medzinárodnej organizácie horských záchranných služieb. V rámci neho aj zasadanie lavínovej komisie. O čom členovia rokovali, sme sa zhovárali s Ing. Jánom Peťom, bývalým riaditeľom Strediska lavínovej prevencie HZS v Jasnej. Lavínam a záchrane sa venoval 31 rokov (1980 – 2011). Najväčší význam týchto stretnutí je vo výmene praktických skúseností v oblasti preventívnej a záchranárskej činnosti. IKAR vydáva po dohode všetkých zúčastnených všeobecne platné odporúčania a metodické postupy, ktoré sú záväzné v členských štátoch. Aj slovenskí záchranári sa významne podieľajú na činnosti IKARu.

Mira Kováčiková - Festival opäť potešil nadšencov hôr
Zaujímavé filmy z horského prostredia a osobnosti svetovej horolezeckej scény – to sú klasické hodnoty, na ktorých stavia Medzinárodný festival horských filmov v Poprade. Nesklamal ani v roku 2011. Diváci sú vždy najviac zvedaví, čo sa filmárom podarilo za posledné obdobie nakrútiť. V súťaži sa o priazeň divákov i odbornej poroty uchádzalo 38 filmov zo 16 krajín. Najväčšie zastúpenie mala domáca kinematografia – až osem filmov Nechýbali filmy z Čiech, Talianska, USA, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, Španielska, Chorvátska, Slovinska, Poľska, Veľkej Británie, Nórska, Francúzska, dokonca zastúpenie mala aj Brazília a Austrália.

Milan Koreň - Jaskyne a jaskyniari tatranskej oblasti IV.
V druhej polovici 18.stor. zaujali jaskyne väčšinu vtedajších učencov Uhorska. Kartograf Ján Matej Korabinský (*1740 †1811) sa o niektorých zmieňoval v roku 1778. Okolo roku 1800 skúmal jaskyňu Mokrá diera v Javorovej doline kežmarský mineralóg, historik a teológ Kristian Genersich (*1759 †1825). Organizátor vlastivedného výskumu v Uhorsku, ľvovský superintendent, rodák z Chminianskych Jakubian Samuel Bredetzky (*1778 †1812) v tom istom roku navštívil jaskyňu pri Demänovej. Vo svojich spisoch spomínali tamojšie jaskyne aj etnograf Ján Čaplovič (*1780 †1847) a cestovateľ Alojz Medňanský (*1784 †1844). Prvá kniha napísaná v slovakizovanej češtine, v ktorej sa spomínajú slovenské jaskyne má názov Fyzika aneb učení o Přirození (Nature) k prospěchu jak celého národu, tak zvlášťe lidu obecného a pěkného umění žádostivého. Vyšla v Budíne v roku 1819 a jej autorom je Pavol Michalko (*okolo 1752 †1825), pôvodom pravdepodobne z Važca.

Ivan Bohuš - Obhájené prvenstvo J. Stilla
Chronológiu najstarších výstupov na ľahšie dostupné tatranské končiare nie je možné jednoznačne určiť. V skutočnosti ide len o prvých známych, historicky doložených a neanonymných ľudí, ktorí na ne vystúpili. Nie je ale nikdy vylúčené, že pred nimi boli na nich už neznámi poľovníci, baníci, hľadači pokladov. No v prípade najvyššieho a relatívne ťažšie dostupného Gerlachovského štítu by sme mohli právom očakávať jednoznačný údaj, kto a kedy stál prvý na jeho končiari. Nie je to celkom tak, a že to tak nie je, zapríčinil paradoxne aj jeden z tých, ktorým patrí historický primát.

V čísle 1/2012 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov v septembri a októbri. Určite vás zaujmú aj články o výnimke v Žiarskej doline, botaničke Zuzane Kyselovej, Pietnej spomienke na Kláštorisku, o Symbolickom cintoríne či budovaní chodníku cez Priečne sedlo. Aj o tom, čo je nové v Západných Tatrách. Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.