Časopis TATRY č. 6/2011

Lenka Burdová – Orava stále zelená
Vzácne pôvodné lesy v Tatranskom národnom parku postupne ničí premnožený podkôrny hmyz. Aké veľké kalamitné plochy po sebe zanechá, závisí, paradoxne, od veľkosti národných prírodných rezervácií a bezzásahového územia v nich. Lesy na Orave zostávajú zatiaľ stále zelené. Celá činnosť lesníkov sa sústreďuje na to, aby tu lesné ekosystémy fungovali. Opatrenia na ochranu lesa pred podkôrnym hmyzom sa vykonávajú výlučne a maximálne v treťom a štvrtom stupni ochrany prírody, piaty zostáva lesníkmi nedotknutý. Na Zverovke majú najväčšie problémy v Roháčskej doline, kde sa lykožrút rozširuje práve z Národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá

Táňa Hoholíková – Expedícia TANAP
Meno filmára Karola Skřipského nie je v Tatrách dnešnej mladej generácii veľmi známe. Keď sa však pozrieme na jeho život a dielo, zistíme, že patril medzi tvorcov, ktorí o Tatrách natočili veľa filmov. Ťažko sa však hľadajú informácie, rodina žije v zahraničí, dostupné sú len od pamätníkov a z internetu. Karol Skřipský bol okrem režijnej zložky aj autorom námetov, scenárov a vo väčšine prípadov i kameramanom vlastných diel. Doménou jeho tvorby sú filmy o Vysokých Tatrách, ich počtom sa radí medzi popredných režisérov a kameramanov s touto témou.

Lenka Burdová - Dôležitý sanitár
Napriek schopnosti obstarať si aj živú potravu je krkavec čierny predovšetkým požieračom kadáverov. Možno to bol hlavný dôvod, prečo sa krákanie tohto veľkého čierneho vtáka vo filmových spracovaniach príbehov plných utrpenia a smrti vznáša nad prázdnymi poľami, vyschnutými korytami riek či nad popraviskami a pohrebiskami. Akoby sám bol pre utrpenie a smrť symbolom. Ale, je tomu skutočne tak? To sa už pýtame zanieteného vtáčkara Vladimíra Michalca, lesníka ochranného obvodu Habovka Štátnych lesov TANAPu.

Mira Kováčiková - Odišiel chlap, ktorý bral prekážky ako výzvu
Nemal rád pátos ani veľké slová. Emócie pretavoval radšej do činov ako do okrídlených myšlienok. Keď ste však Ivana Gálfyho, horala každým cólom tela, predsa len pritlačili k nejakej slovnej bilancii, malo to hlavu a pätu. Ak mal odpovedať na otázku – čo považuje za najväčší úspech svojho života, nevysypal z rukáva expedície a výstupy, ale jednoduchú pravdu: „Úspech je, že žijem. Asi som mal šťastie, ľudia často zahynú na blbostiach, banálnych veciach a ja som toho v horách zažil veľa. Prežil som, to je úspech.“ Hory ma naučili zdolávať prekážky a brať ich ako určitú výzvu Himalájí.

Ľudovít Kocian – Juraj Pacl, obdivovateľ a znalec prírody
Dr. Pacl bol považovaný za významného znalca fyzicko-geografických a hydrologických pomerov, najmä horských úsekov slovenských tokov, v ktorých tie tatranské hrali prím, ako aj problematiky povodní. Jeho obrovské skúsenosti a bohaté kontakty s vedeckou komunitou v zahraničí ho oprávňovali byť v pozícii jedného z čelných predstaviteľov našich hydrológov. Vedecké poznatky považoval za základ, na ktorom sa dá stavať fundovaná ochrana prírody. Význačný vedec, ochranca prírody, znalec Tatier a ich milovník, RNDr. Juraj (Jíří) Pacl, CSc. zomrel 25. júna 2011.

Táňa Hoholíková - 90 rokov JAMESu
Tradičný horolezecký týždeň JAMES je najvýznamnejším stretnutím horolezcov na Slovensku. Prvý oficiálny organizovaný horolezecký týždeň sa uskutočnil 10. - 18. 8. 1924. Vedúcim bol jeden zo zakladateľov Fero Lipták. Už 87. Tradičný horolezecký týždeň JAMES (vedúci Milo Neumann), ktorý sa konal na Popradskom plese, bol tento rok výnimočný. Najmä tým, že si členovia, ale aj ostatná „horská“ verejnosť pripomenuli 90-te výročie svojho horolezeckého spolku. Je to výročie, aké môže len máloktorý spolok sláviť. Celý priebeh týždňa tým bol poznamenaný, a okrem športového programu mali aj rôzne stretnutia.

Ľuba Rusnáková – Prvý lyžiarsky vlek na Solisko
Chata na Solisku (dokončená 1. júna 1944) bola postavená predovšetkým na prichýlenie uzimených lyžiarov. Keď sa na jar vlek zastavil, chatu zatvorili a na Solisku zavládol počas celého leta pokoj. Ale popri spomienkach na chatu pri príležitosti jej jednotlivých výročí, akoby v úzadí ostalo ďalšie lyžiarske zariadenie na tomto mieste – vlek, bez ktorého by nebolo možné chatu postaviť. Roku 1943 mala osada Štrbské Pleso asi 300 stálych obyvateľov, ktorí sa navzájom dobre poznali a vcelku harmonicky spolunažívali.

Ivan Bohuš – Tatranský kaleidoskop
V tlačených aj ústnych reláciách o Novom Smokovci často registrujem názor, že telesné pozostatky Szontaghovcov sa od roku 1899 (všeobecne) umiestňujú v krypte pod kostolnou dlažbou. Informácia je „dvojstranne“ mylná. Prvá rakva s telom manželky Mikuláša Szontagha staršieho bola v krypte ešte nedobudovaného kostola uložená už roku 1885 a po roku 1899 nie sú všetci príslušníci rodu pochovaní na tom istom mieste. Keďže roku 2005 rodina vymrela, považujem za žiaduce spresniť údaj o rodinných hroboch.

V čísle 6/2011 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov v máji a júni. Určite vás zaujmú aj články o Chate pod Rysmi, horských krosoch, odznakoch o lyžovaní a ďalšie. Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.