Časopis TATRY č. 5/2011
Nájdete v ňom zaujímavé články:Lenka Burdová - Čo vlastne chráni ochrana prírody ... ?
Les v Tatranskej Javorine vysychá. Príčinou je rozsiahla lykožrútová kalamita ako dôsledok kalamity vetrovej z roku 2002. Lykožrút tak i v tejto časti Tatranského národného parku necháva za sebou hektáre suchého lesa. Pritom si vyberá tú najväčšiu daň: prírodné lesy v záveroch dolín Zadné Meďodoly, Javorová a Bielovodská. Nemuselo k tomu dôjsť.
Aspoň nie tak náhle a v tak veľkom rozsahu. Stačilo urobiť to, čo v lese robili pokolenia lesníkov pred nami. Súčasníkom to však štátna správa ochrany prírody za výdatnej podpory zástancov bezzásahového režimu, žiaľ, nedovolila.
Juraj Pacl - Žltá stena – Žltá veža
Skorá ranná túra na Téryho chatu má svoje čaro, viacero prekvapení aj poučení. Jedno z nich nás čaká pred posledným, záverečným výstupom k chate. Ranné slnko milo hreje, keď v serpentínach vystupujeme Veľkým svahom, ale v úžine, ktorou prejdeme do strmšieho Malého svahu je tieň a chlad. O to impozantnejšie až odstrašujúco sa po ľavej strane týči Žltá stena. Nemožno ju prehliadnuť, zreteľnou štrbinou je oddelená od severnej časti masívu Prostredného hrotu. Len sa čudujeme prečo „žltá“, keď v tieni je čierna. Horolezci si všimli nápadné žlté plochy lišajníkov v jej hornej časti a tak dostala svoje pomenovanie. Kým sa k výstupu na ňu odhodlali a dali jej meno, uplynul dlhší čas.
Eva Potočná - Vo Svite sa konal už dvadsiaty Speleomíting
V apríli sa vo svitskom Dome kultúry uskutočnilo jubilejné, už 20. celoslovenské stretnutie speleológov - Speleomíting. Zúčastnilo sa ho okolo 180 jaskyniarov i obdivovateľov tejto náročnej, ale krásnej záľuby zo Slovenska, Čiech i Poľska. Na tomto podujatí, ktoré prezentuje úspechy jaskyniarstva za posledný rok, Slovenská speleologická spoločnosť odovzdáva ocenenia za mimoriadne výkony a objavy. Speleomíting je v neposlednom rade akcia aj na výmenu skúseností a informácií. Od samého začiatku ho organizuje členka SSS Oľga Miháľová. Sympatická žienka drobného vzrastu, ktorý sa jej určite v úzkych chodbách hlboko pod zemou zíde, je už dnes na dôchodku, ale stále rovnako aktívna ako pred 30-timi rokmi, keď s jaskyniarstvom začínala.
Pavol Gavlák - Lavína storočia 2009 v Žiarskej doline sa roztopila až v júni 2011
Lavínu storočia, ktorá spadla v Žiarskej doline 25. 3. 2009, som mal možnosť ako strážca národného parku sledovať od prvého až do posledného dňa jej „života“. Že išlo o najväčšiu lavínu v histórii našej krajiny oficiálne potvrdilo Stredisko lavínovej prevencie na svojej webovej stránke 18. 5. 2009 a to na základe podrobných meraní vykonaných pracovníkmi Lesníckej a drevárskej fakulty z Brna v dňoch 14. – 15. 4. 2009.
Mira Kováčiková - Makalu - ôsma osmička Petra Hámora
Úspešný slovenský horolezec Peter Hámor má po tohtoročnej letnej sezóne v Himalájach na svojom konte ďalší osemtisícový vrchol. Je ním Veľký čierny obor – Makalu (8 463 m n. m.), piaty najvyšší vrchol Zeme. Pre Hámora v poradí už ôsmy zo štrnástich himalájskych velikánov.
Ľubomír Klocok - Zvláštnosti zimy 2010/11
Tohoročná zima bola rozhodne, čo sa týka počasia, atypická. Po daždivom lete a začiatku jesene sa dalo očakávať, že zrážky budú chýbať v zime. V Tatrách totiž spadlo v lete trikrát viac zrážok ako býva dlhoročný priemer. A naozaj výška snehovej pokrývky v zime bola jedna z najnižších v histórii meteorologických meraní. Vo vysokohorskom teréne bol sneh vplyvom vetra rozmiestnený veľmi nerovnomerne, čo spolu so zvláštnou štruktúrou snehových vrstiev bolo príčinou lavínových nešťastí tohoročnej zimy. Ak by v tatranských lyžiarskych strediskách nebolo technické zasnežovanie, tak ich prevádzka by bola veľmi obmedzená.
Milan Koreň - Najstaršie zmienky o jaskyniach
Prvá písomná zmienka o jaskyniach na Slovensku pochádza z roku 1220, resp. 1224 a týka sa jaskyne Skalka pri Trenčíne Ako prvý o „dračích kostiach“ v jaskyniach v Demänovskej doline písal prešovský lekár, pôsobiaci predtým v Levoči a Kežmarku Johann Paterson Hain (*1615 †1675), pôvodom z východného Pruska. Spolu s ďalšími dvoma kolegami sa vážne zaoberal drakológiou. Objavoval a zhromažďoval všetky kostrové pozostatky z jaskýň. Poznatky svojho úsilia uverejňoval vo vtedy vážnom vedeckom zborníku prírodovedcov Miscellanea physico-medica združených v Academia Leopoldina. O jaskyni s kostrami drakov južne od Liptovského Mikuláša písal v ňom v roku 1672. K práci pripojil aj nákres jaskyne.
V čísle 5/2011 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov v máji a júni. Určite vás zaujmú aj články o pstruhoch a lipňoch, o horci a črievičníku, o sanatóriu Palace (býv. Penzák). Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.