V tomto roku si pripomíname 50-ty rok vydávania časopisu TATRY. Prináša mnohé zaujímavé články. Z nich vyberáme:
Lenka Burdová - Suchých stromov nad hlavami turistov pribúda
Lykožrútová kalamita v TANAPe už dávno prekročila hranicu bezzásahovej zóny a vážne narušila stabilitu lesných porastov aj v blízkosti turistických chodníkov. Suché stromy sa tak stali bezprostrednou hrozbou pre turistov. Štátne lesy TANAPu poukazovali na tento problém ešte v čase, keď ho mohli vyriešiť sami. Ich argumenty však nebrala štátna správa ochrany prírody do úvahy. Navyše zo strany zelených aktivistov boli Štátne lesy TANAPu obviňované z protizákonnej činnosti. A tak lesníkom nezostalo nič iné, iba rátať pribúdajúce vyschnuté stromy a z roka na rok zvyšovať počet turistických chodníkov, pred ktoré umiestňujú tabule s nápisom: POZOR! Bezzásahová zóna ochrany prírody, Nebezpečenstvo pádu stromov, Vstup na vlastné riziko.
Kto napokon ponesie zodpovednosť? Lesníci, ktorých povinnosťou zo zákona bolo vetrovú a lykožrútovú kalamitu včas spracovať? Alebo štátna správa ochrany prírody, ktorá im spracovať kalamitu včas nepovolila? Alebo zelení aktivisti a tzv. lesoochranári, ktorí kriminalizáciou lesníkov lykožrútom napadnuté stromy spracovať nedovolili a výdatne podporovaní médiami dodnes hlasno kričia: „...zabránili sme ... zachránili sme...“. Budú hlasno kričať aj potom, keď raz dôjde k najhoršiemu: „...my sme zodpovední“...!??
Juraj Kapusta - Keď sa v Tatrách valí sutina...
V minulom čísle sme sa venovali sutinovým prúdom vo všeobecnosti, dnes nahliadneme do jednej z tatranských dolín detailnejšie. V krátkosti si iba pripomeňme, že sutinové prúdy sú v súčasnosti dominantné svahové (gravitačné) procesy, ktoré intenzívne modifikujú tatranský reliéf, najmä nad hornou hranicou lesa. V Doline Zeleného plesa bolo podľa ortofotosnímok identifikovaných k roku 2009 celkovo 49 aktívnych sutinových prúdov.
Pavol Kráľ - Zelení rekordéri
Tatranský národný park je od pradávna známy ako studnica plná zaujímavých rastlín, machov či rias. Sú bohato zastúpené v pásme lesa, horských lúk, ale i v pásme najvyššom a najnehostinnejšom, v pásme suťovísk a skál. Ako na malom ostrovčeku, vyvýšenom uprostred bujnej vegetácie, tu nachádzame dokonca akýchsi otužilcov hôr. Či vyslancov ďalekého severu. Rastlinné druhy, ktoré tu pred desaťtisíc rokmi zanechala posledná doba ľadová. No jeden tatranský ekosystém sa predsa len spomína z pohľadu rastlín zriedkavejšie. Vodné prostredie tatranských plies. A preto sa natíska otázka. Sú tatranské plesá skutočne také pusté, ako sa na prvý pohľad zdá? Nie je tento prvý dojem zdanlivý? A kde sú hranice existencie rastlín v tatranských jazerách? V akej nadmorskej výške? V akej hĺbke? A aké rastlinné druhy vlastne tatranské jazerá obývajú?
Pavol Gavlák - Tragický pád kamzíka v Žiarskej doline
V pondelok 7. februára zazvonil v strážcovskej kancelárii Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši telefón. Hlas na druhom konci patril jednému z účastníkov víkendového cvičenia dobrovoľných členov horskej služby v Žiarskej doline, ktoré sa na úpätí Čiernych stien. Ide o skalnú hradbu husto zarastenú kosodrevinou a lesným porastom typickým pre hornú hranicu lesa, ktorá sa týči priamo nad Žiarskou chatou v spodnej časti JZ ramena Baranca. Toto rešpekt vzbudzujúce „územie nikoho“ je pre človeka tak neprístupné, že sa tu na strmých bralách zachovali pôvodné jedince borovice limby, ktorá v tak hospodársky využívanej doline v nedávnej minulosti nemala žiadnu šancu niekde inde prežiť. Čo sa tu vlastne stalo? Kamzík bol súčasťou štvorčlennej čriedy, ktorá sa na prelome decembra a januára zdržiavala na skalkách vedľa Šarafiového vodopádu v tesnej blízkosti Žiarskej chaty. Je to ich obľúbené zimné stanovište, na ktoré sa sťahujú, keď je v doline veľmi zle.
Ivan Bohuš - Päť prameňov
Názov Päť prameňov sa sporadicky objavuje aj na nových turistických mapách. Na úbočiach Slavkovského štítu, s výškovým údajom 1 089 m n. m., popri modro značkovanom chodníku a poniže Magistrály i pod Kozou skalou, na severozápad od Starého Smokovca. Má však už len historickú platnosť a fakticky stratil už svoj význam. V turistických sprievodcoch sa táto lokalita dnes už nespomína. Pramene zanikli, voda na pôvodných miestach dnes už nevyviera a čo stvoril človek, zotrel už zub času. Pred prvou svetovou vojnou bola ale táto, dnes už iba periodicky močaristá plocha vítanou zastávkou pri túrach na Slavkovský štít a obľúbeným cieľom i príjemným piknikovým miestom smokoveckej hotelovej klientely. Necelé dva kilometre od osady.
Norbert Takáč – Život a dielo Miloša Janošku
K napísaniu tohto článku ma priviedla náhoda. Pred niekoľkými rokmi som získal tretie vydanie knihy Miloša Janošku Nízke Tatry. Kniha dlhšiu dobu „ležala ľadom“ až kým som ju raz nezobral do rúk a nezačal si v nej listovať. Listujúc stranu po strane, čoraz viac a viac som si uvedomoval, že človek, ktorý napísal túto knihu, písal ju s nesmiernou láskou k horám. Natoľko ma zaujal štýl písania a opis túr, ktorý vo vás nabudí pocity, že máte chuť okamžite sa vybrať na opisované miesto, začal som pátrať po živote a diele priekopníka slovenskej turistiky a turistických sprievodcov, Milošovi Janoškovi.
V čísle 3/2011 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za január a február. Určite vás zaujmú aj články o orešnici, obnovenej Majláthovej chate či nových knihách. Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.