Začiatkom marca vyšlo č. 2/2011. V tomto roku si pripomíname 50-ty rok vydávania časopisu. Prináša mnohé zaujímavé články. Z nich vyberáme:
Z turistického chodníka vidieť však len poslednú z troch kaskád 110 metrov dlhého vodopádu. Hoci je najdlhším, je len jedným z 377 potokov a ich 505 prítokov, ktoré majú od Oravy cez Tatry, Spišskú Maguru až po Červený Kláštor v správe Štátne lesy TANAPu. Starať sa o viac ako tisíc sto kilometrov drobných vodných tokov nie je pre ich správcu vôbec jednoduché. Nejde totiž len o samotné korytá potokov a ich brehy, ale aj o pozemky v okolí tokov iného správcu. Vážne ohrozené sú tatranské toky, do ktorých v bezzásahovom stupni ochrany padajú odumreté suché stromy a konáre.
Igor Miko - Zdravotné účinky lesa
Krajina má mnohostranné účinky na ľudské zdravie. Prístup k miestam zelene, mestá umožňujúcim voľný pohyb, spoločenské stretnutia v prírode, lesné detské ihriská a mnohé iné pôsobia priaznivo na fyzické, psychické a sociálne zdravie obyvateľstva. Atraktívne okolie treba mať na zreteli a sprístupňovať ho. Príroda pôsobí na zdravie človeka prítomnosťou stromov, lúk, polí, riek atď. Posilňuje pozitívne pocity a redukuje frustráciu, zlosť, kriminalitu a stres. Napokon, prímestské zelené priestory prispievajú v značnej miere k tomu, že sa ľudia o svoje okolie sociálne angažujú, integrujú a cítia sa v ňom dobre. Pritom sa priaznivo uplatňujú viaceré efekty i na zdravie detí a mladistvých.
Juraj Kapusta, Miloš Stankoviansky - Čo sa deje v Tatrách, keď poriadne zaprší
Je tomu už takmer 10 000 rokov, čo posledné ľadovce pleistocénneho zaľadnenia vymizli z Tatier. Zatiaľ čo v ľadových dobách pretvárali reliéf pohoria hlavne ľadovce, po ich ústupe sa vytvorili vhodné podmienky pre pôsobenie mnohých ďalších exogénnych geomorfologických procesov - teda takých, ktoré vznikajú pôsobením gravitácie a vonkajších prírodných činiteľov (voda, sneh, ľad, vietor, organizmy...). Takéto procesy rozrušujú a pretvárajú predošlý reliéf. V Tatrách, ale aj v ostatných vysokých pohoriach Slovenska, pôsobia exogénne geomorfologické procesy výraznejšie nad hornou hranicou lesa, v tzv. kryoniválnom stupni, kde povrch nie je dostatočne chránený vegetáciou a je tak plne vystavený pôsobeniu vonkajších prírodných vplyvov.
Pavol Gavlák - Arktický začiatok zimy v Roháčoch
Pomerne mierna minuloročná jeseň mi umožnila behať po horách v takmer letných podmienkach až do polovice novembra. Poslednú kontrolu lavíny storočia pred príchodom zimy som vykonal 23. 11. 2010 a potvrdilo sa to, čo som predpokladal. Pod nánosom dreva, čečiny a blata som našiel ešte stále pomerne hrubú vrstvu zmrznutého snehu. Lavína storočia, ktorá spadla 25. 3. 2009, vydržala napriek dvom veľmi horúcim letám a teplej jeseni aj do ďalšej zimy, už druhej v poradí, a definitívne sa roztopí až v roku 2011. Zrejme tu máme slovenský rekord. Na prelome novembra a decembra konečne napadol sneh, ale len také symbolické množstvo. Pre strážcu znamená toto prechodné obdobie hádam to najhoršie, čo môže počas roka zažiť. Na lyžiach sa ešte nedá a brodiť sa pešo v snehu je riadna drina. Aj v tomto mŕtvom, predsezónnom období sa Žiarska dolina nedala zahanbiť a opäť prekvapila.
Mira Kováčiková - Príbeh jednej galérie
Bola to dlhá púť. Najprv od nápadu k realizácii, potom cesta zápasu o zachovanie holej existencie. Tatranská galéria vzišla z Vysokých Tatier. Práve tieto hory jej dali podnet na vznik, neskôr prvú strechu nad hlavou a meno. Za polstoročie trvania napísala galéria príbeh, ktorý by vydal na slušný román. Ale je tu, trvá. Vlani si pripomenula 50. výročie svojho vzniku. Konečne dôstojne, v skutočne reprezentatívnych priestoroch ako sa na podobnú inštitúciu patrí. Galéria na počiatku štartovala so zbierkou obrazov v počte 113 diel. Dnes ich má v svojom fonde vyše 2300. Sústreďuje sa na päť základných okruhov: umenie s tatranskou tematikou, tvorba regionálnych umelcov zo Spiša, tvorba východoslovenských umelcov, výber slovenského umenia od roku 1900 a tvorba súčasných slovenských a zahraničných umelcov. Okrem iného je jej poslaním aj zbieranie a záchrana umeleckých diel. A tak je súčasťou odbornej práce aj starostlivosť o zverené diela, rozširovanie zbierkového fondu, záchrana poškodených obrazov a reštaurovanie.
Ivan Bohuš Tatranské chaty s „ľudskými“ názvami
Názvy chát podľa populárnych majiteľov, dlhoročných hospodárov, iniciátorov výstavby a staviteľov nie sú vo svetových veľhorách nič neobvyklé. Platí to aj o Vysokých Tatrách, ba čo viac, tu sa tento úzus – najmä v starších dobách – mimoriadne štedro využíval. Dnes tu máme oficiálne v ich slovenskej časti štyri: Bilíkovu chatu na Hrebienku, Rainerovu na Starolesnianskej poľane, Zamkovského v ústí Malej Studenej doliny a Téryho pri Piatich spišských plesách. Zatiaľ „neúradne“ začala roku 2006 pod historickým názvom staršej predchodkyne, Majláthovej chaty, vyrastať skromnejšia susedka Chaty (pôvodne Horského hotela) pri Popradskom plese. V minulosti ich však bolo oveľa viac.
V čísle 2/2011 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za január a február. Určite vás zaujmú aj články o veveričke a ďateľovi. Opäť sme pripravili fotohádanku, krížovku a pekné snímky z Tatier.