V tomto roku si pripomíname 50-ty rok vydávania časopisu. Prináša mnohé zaujímavé články. Z nich vyberáme:
Lenka Burdová - Medvedie mláďatá sa po hore samé netúlajú
Marián Šturcel - Medzinárodný rok lesov
Takéto prímenie dostal rok 2011 pre celý svet Rezolúciou OSN č.61/195 z roku 2006. Jeho základný zmysel je obsiahnutý v hlavnom motte – Les pre ľudí. Vyhlasovatelia vychádzali z poznania zlepšenia vzťahu k životnému prostrediu, myšlienok a východísk zhrnutých v materiáli Agenda´21, či iných vážnych svetových dokumentoch a dohodách. Lesy pokrývajú 31 % zemskej súše (Slovensko 41%), z nich sa 30% intenzívne využíva na získavanie dreva a iných produktov, a zatiaľ 36% svetových lesov patrí k pralesom. Lesy sú prostredím až pre 80% suchozemskej biodiverzity, priamo v nich žije okolo 300 miliónov ľudí, na lesoch závisí životné prostredie až 1,6 miliardy ľudí. Niet teda žiadnych pochýb, že les ako ekosystém je tak v lokálnom, ako aj globálnom pohľade nenahraditeľný so svojim multifunkčným významom pre život na Zemi a viditeľné aj neviditeľné úžitky pre ľudstvo.
Mira Kováčiková - Popradský festival je dospelý!
Niekoľko prvenstiev či míľnikov možno pripísať na vrub tohtoročného Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade. Minimálne dva z nich sú mimoriadne zaujímavé. Ten prvý – festival je po XVIII. ročníku dospelý. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou kultúrno-spoločenského života v meste pod Tatrami. Za osemnásť rokov existencie obhájil svoje miesto pod slnkom, dokázal opodstatnenosť i príťažlivosť. Historický míľnik číslo dva: po prvý raz sa stalo, že nijaký z filmov si z Popradu neodnáša hlavnú trofej, prestížnu Grand Prix.
Ignác Kuchtiak - Človek s rozmanitými záujmami
Jozef Maťašák bol všestranne aktívnym človekom. Ako inšpektor dozoroval cirkevné školy, bol cirkevným sudcom, učil na gymnáziu nemčinu a prírodopis, bol výborným kazateľom, písal senzitívne články do časopisov o krásach prírody a ako dekan sa staral o opravy a údržbu cirkevných stavieb svojho dištriktu. Pre širokú verejnosť osobitne prospešné boli jeho aktivity vo vysokohorskej turistike. Najväčší kus práce na turistickom sprístupnení Roháčov urobil po prvej svetovej vojne. Od roku 1920 poprechádzal a veľmi podrobne preskúmal všetky roháčske horské hrebene, štíty a doliny.
Ivan Bohuš – Tatranský kaleidoskop
V 17. – 18. storočí študovalo na univerzitách v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku relatívne veľa spišských poslucháčov, rodákov spod Tatier, alebo aj „netatranských“ absolventov renomovaného kežmarského evanjelického lýcea. Po promóciách sa spravidla navracali do rodného kraja. Z niekoľkých sa stali pionierski bádatelia Tatier.
Václav Vraný (1851-1929) - Na Gerlach
Učiteľ, botanik, muzeológ. Z rodných stredočeských Chvaletíc čoskoro odišiel zlákaný málo známou prírodou Slovenska a stredoškolské štúdium dokončil na slovenskom gymnáziu v Revúcej (1869). Po získaní pedagogickej spôsobilosti vyučoval na viacerých školách v Gemeri a okrem toho sa veľmi zaujímal o botaniku v okolí svojich pôsobísk, ale aj v Tatrách a Pieninách. Pätnásteho, vlastne šestnásteho septembra (1879) vystúpil s priateľmi a horským vodcom na Gerlachovský štít. Prinášame jeho opis výstupu, ktorý je veľmi vtipný a určite zaujme.
V čísle 1/2011 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za november a december, opäť sme pripravili fotohádanku a krížovku a pekné snímky z Tatier.
A pridávame článok Ivana Bohuša, ktorý s redakciou Tatry spolupracuje rovnako takmer 50. rokov.