Časopis TATRY č. 6/2010

Lenka Burdová - Ochrana Tatier je pre nás prioritou
Titulky článkov v novinách nepreháňali, keď konštatovali: „Veterná smršť zdevastovala Tatry“. Milióny stromov zostali ležať na zemi. Väčšina z nich v Tatranskom národnom parku. Ešte v sobotu 20. novembra 2004, deň po víchrici, sa so situáciou priamo na mieste oboznámil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Konštatoval, že „Tatranský národný park bol zničený“ a pre veľký rozsah kalamity s okamžitou platnosťou zastavil plánovanú ťažbu ihličnatého dreva na celom území Slovenska.
V tom čase minister pôdohospodárstva Zsolt Simon hovoril o tom, že „ponechanie lesa na samovývoj by viedlo k ďalšej ekologickej katastrofe v podobe premnoženia škodcov, ktorí by následne napadli aj zdravý porast“. Po šiestich rokoch nás preto zaujímalo, či výrok „obnovu lesa nemožno nechať len na prírodu“ platí podľa neho ešte i dnes?

Jiří Junek - Medzi lesníkmi v centre Roháčov
Na Orave v oblasti Roháčov pôsobia od roku 1991 tri ochranné obvody Štátnych lesov TANAPu: Oravice, Habovka a Zverovka. Prvé dva už sme čitateľom predstavili v predchádzajúcich vydaniach časopisu TATRY. Teraz sa budeme venovať Ochrannému obvodu (Oo) Zverovka, ktorý sa nachádza priamo v centre Roháčov. Obhospodaruje lesy o výmere 3 049 ha v Roháčskej a Látanej doline a na časti úbočí Osobitej, na lesníckych úsekoch Látaná, Spálená a Salatín. Jej obvod začína nad Múzeom oravskej dediny Zuberec – Brestová, vedie cez Okolík na vrchol Osobitá, Kasne, Lúčnu, Rákoň, Ostrý Roháč, Baníkov, Spálenú, Salatín a Brestovú.

Marko Rajčan – Holub
Okolo 16-tej hodiny som spozoroval na jednej z terás budovy observatória Lomnického štítu mestského holuba. Uzimený a s načechraným perím ma bezradne pozoroval. Vzdialené hrmenie signalizovalo blížiacu sa búrku. Okolité končiare sa postupne zahaľovali do vlhkej hmly a na plechovej streche zabubnovali prvé ľadové krúpky. Citeľne sa ochladilo. Holub sa ustrašene zamrvil a nepatrne sa pritiahol bližšie ku stene. Začal som uvažovať, čo podniknúť, pretože bolo zrejmé, že za týchto poveternostných podmienok nebude môcť odletieť. Nechal som na chvíľu holuba svojmu osudu a išiel som sa poradiť s kolegami na vedľajšom pracovisku. Keď som sa vrátil, holub na svojom mieste už nebol.

Danica Božová – Kto som?
Zoológovia ma nazývajú Cinclus cinclus, laici často vodný škorec, i keď to nie je moje pravé meno. Prečo? Rozmermi a zavalitým telom s krátkym chvostom vraj pripomínam škorca. Môj slovenský názov... Nie, ten vám hneď neprezradím. Počas prechádzok v blízkosti tečúcej vody si môžete všimnúť, že moje biele hrdlo a hruď výrazne kontrastuje s hnedočiernym alebo sivočiernym zvyškom tela. Vonkajším vzhľadom pripomínam striebrolesklú sklenenú guľu, pretože vzduch medzi mojím jemným perím odráža svetelné lúče. Často sedávam na balvane v bystrine. Vidieť ma môžete pri čistých tečúcich vodách, najmä v blízkosti vodopádov a prameňov i na hornom toku väčších riek, ako i pri iných vodách, ktoré v zime nezamŕzajú.

Juraj Pacl - Malá encyklopédia vodných tokov Tatier
Vysoké pohoria majú zväčša dobre vyvinutú riečnu sieť. Systém brázd a kotlín ohraničujúci Tatry podmienil vznik riečnej siete vejárovitého tvaru, pre ktorú je charakteristické mnoho krátkych bočných prítokov, vyústených do hlavných riek, ktorými sú Poprad a Váh. Preto aj povodia prítokov majú prevažne podlhovastý tvar. Viac menej okrúhle tvary povodí podmieňujú sústredenie odtoku, čo po výdatných dažďoch zvyšuje riziko povodne. Vodné toky zo severnej ako aj z časti južnej strany Vysokých Tatier tvoria riečnu sieť Popradu a Dunajca, ktoré patria do povodia Baltického mora. Biely Váh a jeho prítoky z Vysokých Tatier sú súčasťou povodia Váhu, v ktorom sa sústreďuje voda predovšetkým zo Západných Tatier.

Pavol Gavlák - Z denníka strážcu prírody TANAPu
Na prelome augusta a septembra sa zvykne v Tatrách prudko ochladiť. Ochladenie trvá zhruba týždeň, v najvyšších polohách sa zvyčajne objaví aj prvý sneh, ktorý ale veľmi rýchlo skončí príchodom babieho leta. Je to taký tatranský „jesenný monzún“, každoročný šokujúci skok z leta rovno do zimy. Lenže tohtoročný „monzún“ ako keby chcel pokračovať v línii extrémnych výčinov počasia v roku 2010 a zasiahol Tatry s neuveriteľnou silou.

Ivan Bohuš - „Tatranské“ obete prvej svetovej vojny
Vysoké Tatry sa po celý čas vojny nedostali do priameho styku s bojujúcim frontom. Jeho relatívnu blízkosť najviac pocítili v zime 1914/15, keď ruská armáda po mohutnej ofenzíve 23. novembra prenikla hlboko na západ a osady vo Vysokých Tatrách zaplavili, často bez potrebných prostriedkov, utečenci z východného Slovenska a v Zakopanom hľadali útočište emigranti z Ľvova a okolia. Úspešná protiofenzíva rakúsko-uhorskej armády v máji 1915 vyriešila tento nepríjemný problém. Utečenci sa vrátili domov. Nebolo však ľahko. Mobilizácia pripravila tatranské podniky o veľkú časť mužských zamestnancov produktívneho veku.

Ľuba Rusnáková - Niekoľko poznámok k najstarším dejinám obce Štrba
Štrba a Važec, najvýchodnejšie obce Liptova, boli osídlené v rámci šoltýskej kolonizácie, na nemeckom dedinskom práve. Dialo sa to tak, že predstaviteľ vrchnosti, v tomto prípade Bohumír, zveril niektorému nemeckému mešťanovi, z ktorého urobil šoltýsa, ladom ležiacu pôdu či opustenú alebo riedko osídlenú osadu s podmienkou, že sa postará o osadníkov. Šoltýs sa obyčajne stal dedičným richtárom, dostal slobodný kus pôdy a ďalšie výsady. Bol to výhodný post - z obecnej dane mu patrila šestina podielu. V prípade Štrby prvým známym šoltýsom bol istý Hottho, nemecký občan z mesta Hybe alebo z niektorého spišského mesta.

Igor Miko - Krajina a zdravie
Význam neporušenej prírody ako priestoru na využitie voľného času pre dobro tela, duše a ducha, v osídlení či mimo neho, je častou témou, hoci konkrétne podklady často chýbajú. Podľa definície WHO z r. 1946 je zdravie stavom kompletného fyzického, mentálneho, duchovného a spoločenského blaha, nepochádzajúceho iba z neprítomnosti choroby či oslabenia. Podľa Genézy zdravia Árona Antonovského ide ešte o čosi viac, čomu úplne nerozumieme. V skutočnosti sa človek až do posledného nadýchnutia nachádza neustále medzi zdravím a chorobou. Problém spočíva v tom, čo je zdravé a čo už zjavne nezdravé.

V čísle 6/2010 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za september a október, opäť sme pripravili fotohádanku a krížovku a ďalšie zaujímavé články.

Jastrabia veža už oddávna priťahovala pozornosť ľudí v Doline Zeleného plesa.
Ladislav Harvan: Lepšie som si to ani vysnívať nemohol