Časopis TATRY č. 5/2010
Lenka Burdová - Jej ráz modeloval ľadovec
Tak ako na väčšine územia v Tatranskom národnom parku, aj na veľkej časti Bielovodskej doliny sa v minulosti pásli stáda oviec a dobytka. Následky salašníctva a pastvy sú ešte i dnes ľahko rozoznateľné tak v pásme lesa ako aj kosodreviny. Najviac v Žabej Bielovodskej doline. No ani po vzniku národného parku a vylúčení pastvy z tejto oblasti neboli vzácne prírodné hodnoty rezervácie chránené pred poškodením.
To všetko však ani zďaleka nie v takej miere, v akej sa to v posledných rokoch darí v tomto vzácnom území podkôrnemu hmyzu. Ľadovec vytvoril dnešnú podobu doliny aj s jej bočnými dolinami, mal 14,2 kilometra, bol 260 metrov hrubý, rozkladal sa na ploche približne 5 750 hektárov a končil nadmorskej výške 950 metrov.
Ivan Bohuš - Tatranské chodníky III
KČST v prvom rade vymenil maďarský orientačný systém za slovenský a zabezpečil potrebné opravy chodníkov, ktoré počas vojny neboli udržiavané a schátrali. Sieť chodníkov rozšíril o sedlové priechody medzi susediacimi dolinami, kde ešte chýbali. Populárny priechod z Malej do Veľkej Studenej doliny, ktorý vybudoval ostravský oddiel KČST cez Priečne sedlo, nazývame aj dnes Ostravskou cestou. Hlavným dielom KČST je však Magistrála (Tatranská magistrála), ktorá v pôvodnej podobe spájala Podbanské s Tatranskou Kotlinou.
Jiří Junek - V zelených oravských lesoch habovských
Západné Tatry a teda aj Roháče sú z veľkej časti súčasťou Oravy, od roku 1991 patria tiež k Tatranskému národnému parku. Nie sú tak intenzívne navštevované turistami ako centrálna oblasť TANAPu. Možno našťastie. Oplývajú však krásami, ktoré sa im však vyrovnajú. Horské štíty sa vypínajú do nadmorskej výšky okolo dvoch tisíc metrov, vo vápencoch sa nachádzajú jaskyne, hory sú zatiaľ bohaté na zdravé zelené lesy, horské kvety, vtákov a zver. Obdivovateľom tohto regiónu a patriotom je lesník, do mája 2010 vedúci Ochranného obvodu Habovka Štátnych lesov TANAPu, Ing. Ján Veselý
Jiří Pacl - 70-ročná história meteorologických pozorovaní na Lomnickom štíte
Meteorológia horských oblastí Európy dostala koncom 19. storočia nové impulzy zriadením observatórií na Mont Blancu (1893-95, 4807 m n.m.), na Zugspitze (1890, 2960 m n.m.) a na Sonnblicku (1886, 3106 m n.m.) 1) . Bola to výzva pre ďalšie krajiny s vysokými horami, medzi ktoré v tom čase patrilo aj Uhorsko, s oblasťou Vysokých Tatier. Iniciátormi takýchto snáh bola Uhorská zemepisná spoločnosť a Uhorská meteorologická spoločnosť. Reálne obrysy dostala táto snaha schválením projektov výstavby lanovej dráhy na Lomnický štít. Priekopníkom lanovej dráhy na Lomnický štít bol riaditeľ štátnych kúpeľov Juraj Országh, ktorý pre projekt získal podporu mnohých významných podnikateľov.
Táňa Hoholíková – Spomienky na lanovku
V polovici mája nás v redakcii navštívil manželský pár – Ing. Bohumír a Mária Pitthardovi z Opatovíc nad Labem z Čiech. Z krátkeho rozhovoru s týmito sympatickými ľuďmi vyplynulo, že k Vysokým Tatrám ich viaže viac, ako len láska k horám a turistike. Otec pani Márie tu v štyridsiatich rokoch minulého storočia pracoval na stavbe lanovky na Lomnický štít. Ešte predtým si odkrúcal vojenčinu v jazdeckom pluku v Košiciach.
Igor Miko - Fritz Buehler
Jeho meno sa nezmazateľne zapísal do histórie horskej záchrany. Nielen vo svojej vlasti. Narodil v r. 1909. Bol pionierom, organizátorom a v rokoch 1959 – 1980 prezidentom Švajčiarskej leteckej záchrannej služby /SRFW/, sa neskôr stal „otcom“ leteckej záchrannej organizácie Rega. V záchrannej činnosti bol známy tvrdošijnosťou. Pri pomáhaní ľuďom v núdzi, po zemi či zo vzduchu, nedal sa ničím znechutiť. Povzbudzoval a inšpiroval svoje okolie stále novými nápadmi a neúnavne ich presadzoval do praxe.
Ľuba Rusnáková - Tajomstvo šoldovského kríža
Záhadou, nepriehľadne omotanou pavučinou storočí, vytrvalo ostáva zaniknutý Šoldov medzi Štrbou a Važcom. Za dávnych čias sa tam rozprestieral rozľahlý prales od Vysokých až po Nízke Tatry. Zmieňujú sa o tom Matej Bel (1684-1749)) aj Juraj Buchholtz st. (1643-1724). Oddávna viedla tadiaľ zemská hradská, spájajúca Liptov so Spišom, prevážala sa po nej pošta. Bolo to nebezpečné miesto, ako stvorené pre lupičov a zbojníkov. Až Mária Terézia nariadila kvôli bezpečnosti lesy vyrúbať, ale nepomohlo to (Važec /Hyben, 1981, s. 43). O osade ponorenej hlboko v tomto lese však nevieme takmer nič, i keď jej pozostatky máme na dosah ruky. Dvoch slovenských spisovateľov inšpirovala k napísaniu románov (Janka Kalinčiaka a Štefana Rysuľu), roku 1951 sa tam uskutočnil archeologický výskum, mnoho historikov, skúmajúcich dejiny regiónu a stredoveku, sa oň zaujímalo – a predsa Šoldov svoje tajomstvo neodhalil a naďalej znepokojuje a podnecuje zvedavosť.
V čísle 5/2010 si okrem toho môžete prečítať ďalšie informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za júl a august, opäť sme pripravili fotohádanku a krížovku a ďalšie zaujímavé články.
