Zuzana Kyselová - Pútnici dôb ľadových
Pavol Kráľ - Ukončenie projektu
V roku 2002 bol na Štrbskom plese rozbehnutý projekt na podporu kriticky ohrozeného živočíšneho druhu síha marény, ktorý sa vo svojej čistej, nekríženej forme nachádza v tomto jazere, ako pravdepodobne na poslednej lokalite vôbec. Dnes ukončujeme projektové úlohy, preto je čas na stručné zhrnutie doterajších aktivít. Snahy o podporu síha marény v Štrbskom plese začali v roku 1984, keď ichtyológovia Holčík a Nagy pripísali zmeny v zložení dovtedajšej ichtyofauny zrýchľujúcej sa eutrofizácii (zmene úživnosti vody jazera).
Lenka Burdová - Medvedia populácia sa zahusťuje
Jedného medveďa zastrelili. No viaceré sa ďalej túlajú v okolí či dokonca priamo v zastavovanom území Tatranského národného parku a v jeho podhorí. Tí, ktorých sa to bytostne netýka, tvrdia: Vidieť medveďa je niečo úžasné a nie nebezpečné. Ostatní tvrdia opak: Medveďov je tu priveľa. Máme strach....
Všetko to začalo nevinným zničením klietok a žraním chovaných zajacov. V obci Tatranská Javorina. O pár dní neskôr k tomu pribudol neúspešný pokus o prelezenie okna do stajne k jalovici. Brechot psov sa nocami ozýval raz z jedného raz z druhého konca obce. Nebolo to však nič nové, čo by tunajší obyvatelia roky nepoznali. Ibaže tentoraz to bolo iné. Nočnému návštevníkovi nestačilo to, čo zvyčajne našiel v okolí obydlí. „Tu do obce chodievali dva medvede. Hoci sa túlali aj v blízkosti domov a záhrad, nikdy s nimi vážnejšie problémy neboli. Tento rok k nim pribudol tretí,“ ozývajú sa hlasy tunajších obyvateľov.
Juraj Pacl - Spať za jasných nocí je urážkou oblohy
Toto životné heslo Antonína Bečvářa znelo desať rokov v priestoroch astronomického observatória na Skalnatom plese. Každý rok navštívia Skalnaté pleso tisícky obdivovateľov Tatier. Mnohí z nich vnímajú nielen jeho prírodné krásy, ale aj diela ľudského umu. Medzi ne patria predovšetkým lanová dráha a s jej stavbou podmienené neďaleké astronomické observatórium. Jeho vznik je nerozlučne spätý s pôsobením A. Bečvářa , meteorológa a astronóma vo Vysokých Tatrách. Astronómia mu bola záľubou, venoval sa jej od študentských rokov, ale svetové uznanie v nej získal, keď pôsobil na Skalnatom plese.
Ivan Bohuš – Tatranské chodníky (2)
Situácia ohľadne budovania chodníkov sa podstatne zmenila po roku 1873. Prestala živelnosť a výstavba i údržba turistických chodníkov sa stala jednou zo základných úloh turistických spolkov. Vo Vysokých Tatrách boli to do uzákonenia Tatranského národného parku Uhorský karpatský spolok (Magyarországi Kárpátegyesület – v ďalšom texte UKS), Klub československých turistov (KČST) a Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL). Garantom starostlivosti o chodníky v rámci UKS bol ústredný výbor, ktorý sídlil postupne v Kežmarku (1873 – 1884), Levoči (1884 – 1891) a Spišskej Novej Vsi (1891 – 1918). Prakticky ich mala na starosti stavebná komisia pod vedením úradujúceho podpredsedu ústredného výboru.
Pavol Gavlák – z denníka strážcu prírody
Dolinu v turistických mapách síce nájdete už pod novým názvom Trnovská dolina, podobne ako Jalovskú dolinu namiesto Jaloveckej, ja si ale na tieto novotvary našich jazykovedcov neviem nijako zvyknúť. Veď dolinou tečie potok Trnovec a nie Trnov, rovnako obec sa volá Jalovec a nie Jalov. V turistických sprievodcoch by ste zmienku o tejto doline hľadali márne. Nevedie do nej značkovaný turistický chodník a len málokto vie, ako sa do nej dostať. Z času na čas sem zavítajú miestni obyvatelia z priľahlých obcí Liptovský Ondrej, Jakubovany a Konská, prípadne vlastníci lesných pozemkov – urbárnici. V piatok 30.4. 2010 ma v doline čakalo nepríjemné prekvapenie. Prešiel som cez posledný lavínový svah a zrazu mi do očí udrela čierna farba rozsiahleho zhoreniska.
Ernest Rusnák - Edvard Fastr a jeho mapa Vysoké Tatry
Patril k významným vydavateľským osobnostiam prvej polovice 19. storočia, ktorých činnosť bola spojená aj s Vysokými Tatrami. Po ukončený základnej školy sa v rokoch 1891 – 1896 vyučil za knihára a neskôr za sádzača. Po ukončení obchodnej školy sa stal korektorom. Potom nasledovala krátka prax vo firme Leschinger v Prahe. Jeho kroky za živobytím a prácou ho zaviedli postupne do miest Jaroměř, Jilemnice v Podkrkonoší, Louny a nakoniec v roku 1938 sa usídlil v Prahe, kde svoj plodný život aj ukončil. V každom z týchto miest zanechal plnohodnotnú vydavateľskú a nakladateľskú činnosť. V meste Louny bol aj poslancom mestského zastupiteľstva a krátku dobu starostom mesta. Zomrel 24. februára 1955 po ťažkom zranení, ktoré utrpel pri páde z rebríka, keď ukladal knihy vo svojej súkromnej knižnici.
Začína sa prestavba chaty pod Rysmi
V čísle 4/2010 si okrem toho môžete prečítať o viaceré informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za marec a apríl, opäť sme pripravili fotohádanku a krížovku a ďalšie zaujímavé články, ako napr. Zo zápisníka strážcu prírody TANAPu, o geocachingu na Štrbskom Plese, novinky letnej sezóny, Spider parku v Tatranskej Kotline.