Časopis TATRY č. 3/2010
Informujeme o niektorých článkochIng. Marián Šturcel – Anketa priniesla zaujímavé poznatky
V lete 2009 sa počas pravidelného spočítavanie návštevníkov vysokohorského prostredia, uskutočnil aj prieskum názorov na stav tatranskej prírody, jej zmien, a starostlivosť o ňu. Priamo v teréne sa podarilo osloviť cca 600 turistov. Anketa pokračovala na internete a tam ju vyplnilo 558 ľudí. To už je spolu počet, ktorý umožňuje robiť určité závery. Prvé poznatky naznačujú citlivý vzťah návštevníkov TANAPu k prírode a jej ochrane.
Ján Ferenčík - Záhadné hynutie smrekov alebo závislosť?
Je všeobecne známy poznatok o funkciach živice ihličnatých stromov. Sú známe prípady ronenia živice v prípade mechanického poranenia kôry alebo pri napadnutí kmeňa podkôrnym hmyzom. Celkom zaujímavý, ale iný dôvod ronenia živice, je popísaný v Zborníku prác o Tatranskom národnom parku č.9 z roku 1966. Autor príspevku Doc. Ing. Antonín Příhoda, skúsený fytopatológ, odborník na choroby a škodcov lesných drevín popisuje objavenie usychania korún smrekov borovíc a smrekovcov po pôsobení plošného zemného elektrického výboja spojené s vytekaním živice.
Lenka Burdová - Je dôležité, aby les zanechal svoje potomstvo
Pri obnove kalamitných plôch vysadili Štátne lesy TANAPu od roku 2005 viac ako štyri milióny sadeníc na ploche 1 633 hektárov. Prirodzené zmladenie zaevidovali a prijali na ploche dosahujúcej takmer 1 628 hektárov. Drevinové zloženie je v oboch prípadoch takmer rovnaké: v umelej obnove aj v prirodzenom zmladení spomedzi ihličnatých drevín prevláda smrek, smrekovec, jedľa, borovica a limba, z listnatých drevín má najrozšírenejšie zastúpenie jarabina vtáčia, nechýba javor horský, buk lesný a jaseň. Doteraz sa tak Štátnym lesom TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku s pomocou prírody podarilo obnoviť už viac ako 3 260 hektárov vetrom a lykožrútom poškodeného lesa. Plány na tento rok počítajú s obnovou približne 325 hektárov. Poväčšine však už len umelou obnovou.
Juraj Ksiažek - Operení rybári na tatranských potokoch
Takmer pri každej túre do Tatier prechádzame popri menších i väčších potokoch či bystrinách. Tieto sa v podhorí vlievajú do riek a spolu s umelo vytvorenými vodnými nádržami a rybníkmi vytvárajú biotopy pre veľmi pestrý a zaujímavý svet vodných a pri vode žijúcich živočíchov. Najčastejšie našu pozornosť upútajú rôzne druhy vtákov, najmä kačice, trasochvosty či vodnáre. Zriedkavejšie možno vidieť aj vtáky, pre ktoré sú hlavnou zložkou potravy ryby. Pozorovanie takého vtáka pri ich love je pekným zážitkom pre každého vnímavého milovníka prírody.
Ivan Bohuš – Tatranské chodníky (I)
Stredoveká kolonizácia Popradskej kotliny i východnej časti Liptovskej kotliny priniesla so sebou explóziu hospodárskych tlakov na Vysoké i Belianske Tatry. Podtatranské dediny a mestá, ktorých chotáre siahali po hrebene Tatier, začali v nich ťažiť drevo, pásť dobytok, ovce a niektoré ťažiť aj nerastné suroviny. Sústavnou frekvenciou si podtatranskí osídlenci vytvárali čo najkratšie hospodárske cesty do svojich tatranských „revírov“. Spočiatku sa zaobišli bez umelých úprav, až na nevyhnutný priesek v najhustejších lesných a kosodrevinových porastoch a potrebné „premostenie“ potokov a mokrín vhodnými kameňmi a kmeňmi.
Tatiana Hoholíková – Odznaky za výstupy
Slovenský vysokohorský turistický spolok so sídlom v Žiline, aby ešte viac motivoval turistov k túram, už pred pár rokmi vymyslel odznaky za výstupy. Podmienky pre získanie postupne 5 odznakov až po zlatý nie sú celkom jednoduché. Založili niekoľko záujmových klubov podľa náročnosti. Zlatý odznak sa odovzdáva spolu s diplomom verejne v rámci festivalu Vysoké hory, ktorý sa konal v marci v Žiline. Tento rok získal zlatý odznak Klubu Tatranských vrcholov Ing. Pavol Fabian, pracovník Štátnych lesov TANAPu. Pracuje ako námestník riaditeľa pre starostlivosť o lesné ekosystémy. Pracovné povinnosti ho často vedú do tatranskej prírody, najmä lesného prostredia, ale lákajú ho aj náročné výstupy na štíty
Ľuba Rusnáková - Stanislav Mečiar (1910 - 1971) a Tatry
Literárny kritik, historik, redaktor, kultúrny pracovník. Pochádzal z Prievidze, kde absolvoval základnú školu a gymnázium. Slavistiku a germanistiku študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a KU v Prahe, ako štipendista aj na nemeckých (Lipsko, Poznaň) a poľských (Varšava, Krakov) univerzitách. PhDr. (1935), univerzitný profesor (1944). Referent Literárnohistorického odboru (1934 - 1939) a tajomník (1940 - 1945) Matice slovenskej. Vo svojej literárnovednej činnosti sa orientoval na slovenskú, ale aj lužickosrbskú a zvlášť poľskú literatúru.
Ernest Rusnák – Pohľady z Braniska na Vysoké Tatry
Medzi miesta, odkiaľ je nádherný výhľad na Tatry, patrí aj Branisko. Pohorie sa nachádza vo východnej časti Spiša. Dlhé je približne 18 km a široké od 3 do 8 km. Vyznačené chodníky na vrcholy, najvyšší je Smrekovica (1 200 m), patria zároveň aj k najkrajším v pohorí.
V čísle 3/2010 si okrem toho môžete prečítať o viaceré informácie, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za november a december, opäť sme pripravili fotohádanku a krížovku a ďalšie zaujímavé články, ako napr. o postupe lykožrúta v Tichej a Kôprovej doline, Zo zápisníka strážcu prírody TANAPu, o tom, či sú líšky v národnom parku premnožené alebo o rekonštrukcii vily Alica v Starom Smokovci.