Zuzana Homolová, Peter Fleischer – Obnova lesa na plochách postihnutých vetrovou kalamitou Pavol Kráľ - Bez vody niet života
Za posledných sto rokov vyrástlo na úpätí Tatier množstvo rekreačných zariadení, denná návštevnosť vo vysokohorskom prostredí dosahuje 20.000 osôb. Pribudli chodníky, cesty, železnice, parkoviská. No vďaka tomu narástlo aj množstvo odpadkov. Na podporu ochrany tatranskej prírody funguje viacero neziskových organizácií. Združenie lesníkov a ochrancov prírody Tatier, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, občianske združenie Zachráňme tatranského kamzíka. A ďalší, či už jednotlivci, alebo celé podniky. V roku 2009 sa zapojili do konkrétnej pomoci Tatrám aj Slovenské elektrárne.
Juraj Pacl – Boli či neboli ...
niektoré druhy vzácnych vtákov, uvádzané v prvých návrhoch na zriadenie Tatranského národného parku. Od roku 1920, keď vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu vymedzením a zdôvodnením vtáčích rezervácií, uplynulo už 90 rokov. Pohľad na dnešný stav tejto zložky prírody v národnom parku je zaujímavý.
Lenka Burdová - Zostane cesta na Hrebienok naďalej zakliata?
Cesta zo Starého Smokovca na Hrebienok sa v polovici minulého roka stala predmetom mnohých diskusií. Približne v tom čase jej spravovanie mesto Vysoké Tatry odovzdalo majiteľom pozemkov, na ktorých je vybudovaná: Štátnym lesom TANAPu a Tatranským lanovým dráham. Na ich plecia sa zosypala povinnosť dohodnúť sa s užívateľmi asfaltovej cesty na prevádzkovom režime. O podrobnostiach rozprávame s Petrom Spitzkopfom ml., vedúcim odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAPu.
Ivan Žilinčík - Lesná železnica pod Roháčmi
V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.
Stano Bursa, Boris Súdny - Neznámi a mená dostávajú tvár
V roku 2007 autorom nedalo sa stále len pozerať na skutočnosť, že vo Vysokých Tatrách zahynuli doposiaľ stále neznámi sovietski letci. Venujúc sa haváriam „furmanov“ cez tridsať rokov, rozhodli sa konať. Po 65-tom výročí od oných tragických chvíľ, môžeme definitívne uzavrieť posledné biele miesto v rámci tohto nešťastia. Po prvýkrát je uvedené, kto zo sovietskych letcov zahynul spoločne so šestnástymi členmi 2. čs.paradesantnej brigády, jej delostreleckého oddielu, 1. batérie. Poznáme už presné mená aj počet.
Ernest Rusnák - Od konania prvých majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách ubehlo 75 rokov
Nie, milí čitatelia nezmýlili sme sa. Je to naozaj tak. Po prvýkrát sa majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní vo V. Tatrách uskutočnili v roku 1935. Vtedy ešte pod názvom Preteky FIS. O právo ich usporiadania sa uchádzalo okrem Československa aj Anglicko. Účastníci kongresu vo švédskom meste Solleftea 24. februára 1934 pridelili tieto majstrovstvá Československu. Československý prípravný výbor ich 5. mája 1934 pridelil Vysokým Tatrám. Tie mali silných protikandidátov v Banskej Bystrici a Špindlerovom Mlýne. Nebude na škodu zaspomínať si trocha na ne a vrátiť sa o celé trištvrte storočie naspäť.
Igor Miko - Vek a zjazdové lyžovanie
Len málo športových disciplín zaznamenalo taký rozmach ako zjazdové lyžovanie. Vďaka moderným carvingovým lyžiam sa aj starším a opatrnejším otvorili nové perspektívy.
Kongres v Nórsku za spolupráce Nemeckého horského spolku /DAV/ ešte v r. 1999 predstavil nový koncept špeciálnych podmienok pre starších fanúšikov lyžovania pod mottom „Skipas 50 plus“ tak, aby im prinieslo zábavu a zážitok bez ohrozenia zdravia.
V čísle dva sa dozviete okrem iného viacero informácií, vážnejšie nehody turistov a horolezcov za november a december, opäť sme pripravili fotohádanku a krížovku a ďalšie zaujímavé články. Ako napr. o postupe lykožrúta v Tichej a Kôprovej doline, Zo zápisníka strážcu prírody TANAPu, alebo o tom, či sú líšky v národnom parku premnožené.