Lenka Burdová - Za starostlivosťou o Tatranský národný park je množstvo mravenčej práce
Juraj Ksiažek - Svište v Beliankach
Bol letný prázdninový deň začiatkom sedemdesiatych rokov. V takmer súvislom rade turistov, najmä z bývalej NDR, stúpajúcich hore Monkovou dolinou šliape v o číslo väčších vibramách osemročný chlapec. Nasleduje svojho strýka, vtedy strážcu TANAPu. Ten v hornej časti doliny vyberá ďalekohľad aby mu ukázal rodinu svišťov neďaleko od chodníka. V závere doliny vtedy bolo niekoľko početných kolónií. Po výstupe do sedla spolu pozorujú aj čriedu kamzíkov, ktorá sa prehnala cez chodník smerom k Hlúpemu. Bolo ich 43! Tak nejako si spomínam na moje prvé stretnutie s týmito zvieratami.
Juraj Pacl – Rodné listy tatranských tokov
Pomenovania vodných tokov sa vyvíjali v podstate opačným smerom. Nie od miesta „zrodu“ rieky, čiže od jej prameňa, ale od miest, kde sa človek s riekou po prvý raz stretol. Preto niektoré názvy tokov sú staršieho dáta, ako mená sídel, ktoré pri nich neskôr vznikali. Prevažne to boli polohy vhodné pre obživu a s ňou spojené mnohoraké činnosti, významné pre vznik sídel. Osídľovanie územia prebiehalo často proti prúdu vodného toku. K prameňom riek sa ľudia poberali, až keď životné podmienky v údoliach už nestačili pre zväčšujúce sa počty obyvateľov. Bádateľské podnety pre dôkladné poznanie krajiny a jej zložiek sa začali rozvíjať až v neskoršom stredoveku.
Mira Kováčiková - Michal Šoltýs: Zostalo niečo za nami
Patrí ku generácii, ktorá vo Vysokých Tatrách nechala kus seba. Nadšením pre hory, ale predovšetkým robotou, výsledkami. Meno Michal Šoltýs sa kedysi skloňovalo často. Veď chatárčil na Zelenom plese, bol úspešným lyžiarom, neskôr aj trénerom, rozhodcom na Svetových pohároch, šéf Slovenského lyžiarskeho zväzu, jeden z osnovateľov myšlienky športového gymnázia v Kežmarku. Stál aj pri zrode horskej služby, podieľal sa na rozvoji cestovného ruchu v Tatrách, jednoducho, Tatrami prirodzene žil. Dodnes mu zostali zdrojom radosti.
Ladislav Harvan - 55. ročník Veľkej ceny Slovenska
Vo februári 2010 sa na Štrbskom Plese uskutoční päťdesiaty piaty ročník týchto pretekov. Prvé ročníky sa organizovali ako trojkombinácia zjazdu, obrovského slalomu a slalomu mužov a žien. Pre problémy s usporiadaním zjazdu z technických príčin, sa od roku 1960 – od šiesteho ročníka Veľkej ceny Slovenska, poriada dvojkombinácia slalomu so zjazdom, alebo obrovským slalomom. Víťaz dvojkombinácie sa stával víťazom Veľkej ceny Slovenska.
Ivan Bohuš - Umelci Tatier
Biografický cyklus Obdivovali, skúmali a chránili Tatry (Tatry č. 3/1999 – 6/2009) sa uzavrel. Encyklopedický seriál abecedne zoradených krátkych životopisov ďalšej dôležitej a početnej kategórie ľudí s tatranskými vzťahmi venujeme teraz osobnostiam z umeleckých kruhov, ktorých tvorbu výraznejšie ovplyvnili aj naše veľhory, alebo im venovali celý svoj tvorivý potenciál, prípadne v nich aj trvalo žili. Budú to maliari, grafici, sochári, umeleckí fotografovia, filmoví tvorcovia, básnici a beletristi i hudobní skladatelia. Aj dnes je ich veľa. O to ťažší by bol, samozrejme, spravodlivý selektívny výber aktuálnych zaslúžilcov. V seriáli nájdete preto iba informácie o nežijúcich osobnostiach, ktorých tvorba sa už definitívne uzavrela.
Igor Miko – Namiesto kompromisu vyháňanie
Hoci lyžiarska turistika existovala tam, kde sú dnes veľké lyžiarske dopravné zariadenia a dôkladne preparované trate už dávno pred nimi, s heslom: „Kto skôr príde, skôr melie,“ dnes sotva uspejeme. V posledných rokoch registrujeme stále rastúci počet tých, čo chcú uniknúť z neúnosného ruchu na zjazdovkách. Lyžiarski turisti i výkonnostní skialpinisti ich často využívajú k nástupu na klasické túry vo vyšších polohách. Vzniká tak ďalšia „odroda“ užívateľov tratí, ktorú v Alpách nazývajú „Pistengeher“.
Tatiana Hoholíková - Pietne miesto v Roháčoch
Myšlienka stará 15 - 20 rokov neupadla do zabudnutia, ale nadšencom okolo Jána Jurinu zo Zuberca nedala pokoja a svoj sen splnili. Aj Západné Tatry – Roháče od nedele 8. novembra majú svoje pietne miesto. Nachádza sa kúsok nad cestou pri chate Zverovka. Počas troch jesenných mesiacov, po splnení všetkých stavebných podmienok, postavili kaplnku, dve vstupné brány. Na jednej z nich na kovovej tabuli sú vygravírované mená 88 doposiaľ známych obetí Roháčov: Medzi nimi je 23 Slovákov, 18 Poliakov, 9 občanov Českej republiky, 7 Nemcov, jeden Rus, Švéd a Maďar. Ako inak, pomohli sponzori, v ústrety s pozemkom vyšli Štátne lesy TANAPu, architektka Lucia Marušincová navrhla kaplnku.
