Časopis TATRY č. 6/2009

Pavel Toma – Prosba lesa
Vetrová smršť z 19. novembra 2004 prekvapila svojou ničivou silou väčšinu ľudí z odborných lesníckych kruhov, ako aj ľudí, ktorým stav našich lesov nie je ľahostajný. Výmera lesa a množstvo dreva poškodeného pôsobením tohto abiotického činiteľa, neboli na území TANAPu v histórii doposiaľ evidované. Bolo potrebné nájsť najvhodnejší spôsob spracovania kalamity pri minimalizácii ostatných rizík. Z uvedených dôvodov rozhodol minister pôdohospodárstva SR o vypracovaní Projektu na spracovanie následkov veternej kalamity, pri maximálnom rešpektovaní zdravotných a bezpečnostných rizík, prednostne realizovať opatrenia na zabránenie vzniku povodní, poškodenie ciest, železníc, mostov; preferovať postupy minimalizujúce riziko následnej hmyzej kalamity, riziká požiarov a znehodnotenie zdrojov pitnej vody a rešpektovať právny stav ochrany prírody. Dnes možno konštatovať, že takto nastavený proces spracovania kalamity za účasti všetkých zainteresovaných subjektov bol správny, čo dokladuje aj rýchlosť spracovania kalamity.

Peter Fleischer, Milan Koreň - O výskumníkoch, výskumoch a ich výsledkoch v TANAPe po kalamite v novembri 2004
Výzva ŠL TANAPu, v súvislosti s nevšednou príležitosťou zúčastniť sa tímového medzinárodného pokalamitného výskumu, vyvolala na vedecko - výskumných pracoviskách veľký záujem. Do spolupráce ako prví vstúpili výskumníci z Nemecka a Talianska. Neskôr sa k nim pridali desiatky ďalších z poľských, českých a slovenských univerzitných a akademických pracovísk. Výskumy majú zachytiť okrem iného vývoj lesných ekosystémov podľa spôsobu lesníckeho manažmentu a dať možnosť porovnania výsledkov s porastmi nepostihnutými kalamitou. Sústredili sme ich do štyroch území s výmerou približne 100 hektárov. Spolu so zánikom ochranných a environmentálnych účinkov lesov na rozsiahlej výmere, sme po pohrome 19. novembra 2004 očakávali zmeny prakticky všetkých krajinných zložiek.

Zuzana Kyselová - Pokalamitný vývoj vegetácie v rokoch 2005 – 2008
Víchrica a požiar boli prírodnými činiteľmi, ktoré viedli k úplnému zničeniu vegetácie postihnutého lesa. Pracovníci Výskumnej stanice TANAPu si uvedomili tieto fakty a ihneď po kalamite začali s prípravou metodiky a v priebehu leta 2004 v teréne založili a analyzovali 10 trvalých monitorovacích plôch v rôznych typoch ekosystémov vrátane požiariska, v nasledujúcom roku boli založené ďalšie dve plochy na hydrologicky manažovaných lokalitách.

Peter Spitzkopf – Staviame mesto duchov?
Odpoveď na otázku, prečo je dnes kalamitne premnoženým hmyzom ohrozené aj celé pásmo vysokohorských smrečín, vrátane borovice limbovej, je napriek zložitosti tohto problému veľmi jednoduché. Spôsobilo to nezmyselné rozdelenie bývalej Správy TANAP na dve organizácie, pričom ochrana prírody neakceptovala existujúcu koncepciu prírodných rezervácii s časťami územia bez zásahu a začala na území celých takto vyhlásených rezervácii presadzovať režim bez zásahov. Vývoj na území postihnutom kalamitou, ale aj na celom území mesta Vysoké Tatry, vďaka chýbajúcim záväzným regulatívam funkčného a priestorového usporiadania územia, sa riešil chaoticky, podľa svojvôle investorov a ich „širokým lakťom“. Vrcholom tohto stavu je prestavba viacerých objektov, ale hlavne výstavba nových apartmanových objektov, ktorá následne bude roztáčať špirálu požiadaviek na obslužné byty, rekonštrukcie inžinierskych sieti, ako aj iné doplnkové služby. Na strane druhej je tu rad chátrajúcich objektov.

Barbara Chovancová – Aj malé myšky sú niekedy dôležité
Lesné prostredie Tatier je domovom desiatok tisíc druhov živočíchov, od drobných mikroorganizmov až po veľké cicavce. Každý z nich potrebuje pre svoj zdarný vývoj špecifické životné podmienky. Dlhodobé sledovanie vývoja lesných spoločenstiev prináša nové poznatky o životných stratégiách a ekologických funkciách drobných hlodavcov a hmyzožravcov. Zoologický výskum prispeje k poznaniu vplyvu mikromamálií na pôdotvorné procesy najmä z hľadiska zmien v štruktúre a textúre pôdy, prevzdušňovania a transportu látok, na rozširovanie reprodukčného materiálu lesných drevín, ako aj na sukcesný vývoj bylinnej vegetácie.

Zuzana Šedivá – Využili sme „ponuku“ prírody?
Podnikateľská obec, v snahe využiť „ponuku“ prírody na skompletizovanie ponúkaného produktu cestovného ruchu dobudovaním Vysokých Tatier na rozvinuté medzinárodné stredisko sa tiež aktivizovala. Stretnutí tých, ktorí pracujú a podnikajú v cestovnom ruchu s predstaviteľmi mesta bolo mnoho a na rôznych úrovniach. Zámerom bolo definovať smery potrebnej obnovy a rozvoja, určiť všetky aktivity v oblasti infraštruktúry, ktoré chýbajú domácemu obyvateľovi a návštevníkovi Vysokých Tatier spríjemňujú a skvalitňujú pobyt.

Milan koreň - Nahlas o tom, čo si o slovenskej ochrane prírody myslia neštátni vlastníci lesov
Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná má dnes 90% (takmer 3 600 hektárov) svojich lesných pozemkov v TANAPe. Nepadli nám z neba. Naši starí otcovia, bez ohľadu na vlastné strádanie, ich za nemalé peniaze kúpili koncom 19. a začiatkom 20. storočia od drevárskych spoločností, resp. od susedných urbarialistov, vtedy v prevažnej miere ešte ako pasienky. Zriadením TANAPu v roku 1948 a následným zrušením spolkov neštátnych vlastníkov pozemkov v roku 1958 na päťdesiat rokov o ne prišli. Márne protestovali. O súčasnom vývoji a stave legislatívy v ochrane prírody píše jeden z členov urbariátu a týka sa to najmä pozemkov v Tichej a Kôprovej doline.

Lenka Burdová - Vo vyschnutom lese hrozí zosuv skál
V časti národného parku, ktorú pred piatimi rokmi zasiahla vetrová kalamita, sú sklony svahov pomerne malé. Veľká odlesnená plocha však bola príčinou, prečo možnej strate nadložného humusu, prípadne aj minerálnej pôdy a vzniku a postupu erózie venujú výskumníci nemalú pozornosť. Tak vetrová, ako aj lykožrútová kalamita zlikvidovala ochranný štít v podobe korún stromov a pôdny povrch vystavila neľútostným poveternostným extrémom. Predtým prirodzený proces humifikácie – premeny organickej vrstvy pôdy na minerálnu – sa zrýchlil.