Časopis TATRY č. 5/2009

TATRY č. 5/2009 Lenka Burdová - Génové základne smreka vysychajú
Jedinou „dobrou“ schopnosťou podkôrneho hmyzu je, že si pre svoju existenciu zámerne vyberá oslabené stromy. To však platí len v situácii, keď nie je kalamitne premnožený. V opačnom prípade už nerobí rozdiel medzi tým, či je strom súčasťou umelo vysadeného lesa alebo vyrastá uprostred neveľkých zvyškov vzácnych pôvodných lesných porastov. A tu niekde začína aj problém génových základní Tatranského národného parku.

obrázok - hlucháň Blaise Mulhauser a Jean Lou Zimmerman - Hľadači neviditeľných vtákov
Po víchrici z 19. novembra 2004 sa na podnet pracovníkov ŠL TANAPu rozbehol medzinárodný vedecký program o dôsledkoch tejto výnimočnej udalosti. Vtáci sú jednou zo skupín poukazujúcich na sledované zmeny. Utrpeli nejako v dôsledku víchrice? Znížil sa alebo zvýšil ich počet? Pozornosť nášho bádania sa sústredila najmä na tri druhy: sluka lesná, veľký tetrov a jariabok lesný. Tieto lesné vtáky sú osobité tým, že hniezdia na zemi. Sú teda zvlášť citlivé na zmeny prostredia, v ktorom žijú a na vyrušovanie spôsobené ľudskou činnosťou.

sokol (autor: Juraj Ksiažek) Juraj Ksiažek - Sokol sťahovavý
Sokol sťahovavý patrí k väčším druhom sokolov. Rozpätie krídel môže dosiahnuť až jeden meter. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia bol na Slovensku takmer vyhubený. Na území Tatranského národného parku a v jeho ochrannom pásme začali pribúdať pozorovania tohto impozantného dravca V tomto roku bol rozbehnutý projekt na monitorovanie tohto hniezdenia kamerovým systémom s možnosťou jeho sledovania širokou verejnosťou on-line na internete.

Architekt Michal Milan Harminc Maroš Semančík - Architekt Michal Milan Harminc
Tento rok si pripomíname 140. výročie narodenia ďalšej významnej osobnosti novodobej slovenskej architektúry - Michala Milana Harminca. Svojim dielom významne zasiahol aj do výstavby vo Vysokých Tatrách, pričom jeho budovy patria k tomu najhodnotnejšiemu, čo sa v oblasti Vysokých Tatier postavilo.

autor: Pavol Gavlák Pavol Gavlák - Čakajú nás storočné lavíny každých 10 rokov?
V druhej polovici marca v priebehu krátkej chvíle napadlo 1,5 metra nového prachového snehu, ktorý sa vďaka silnému vetru nestihol zviazať s podložím. Nastali úplne ideálne podmienky pre lavínové katastrofy nevídaných rozmerov. Okrem Bystrej doliny popadali storočné lavíny prakticky v každej doline Západných Tatier – v Kamenistej, Račkovej, Jamníckej, v Parichvoste, Hlbokej alebo Bobroveckej doline. „Storočná“ lavína v Žiarskej doline vyvrátila viaceré doteraz zaužívané mýty. Kto nezažil ten hrôzostrašný pohľad tesne po, nedokáže si jej rozmery ani len prestaviť.

Výročie filmov (autor: Ivan Urbanovič) Mira Kováčiková - V hlavnej úlohe: Vysoké Tatry
Pred 40. rokmi sa skončilo natáčanie filmov Medená veža a Orlie Pierko. Dnes sa tým filmom hovorí „kultové“. Majú svoj okruh nadšených divákov a idú tak trochu mimo hlavnej línie dobovej tvorby. Presahujú ju. A stali sa z nich nielen divácke perly, ale zaujali aj kritiku. Dnes patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie 70. rokov. Čím to je, že naoko obyčajné, tak trochu baladické snímky, dokážu zaujať a pohladiť aj dnes, po štyridsiatich rokoch?

Alojz Lutonský Ľubomír Souček - Spomienky na Alojza Lutonského
Bol odo mňa starší o viac než polstoročie a keď sme sa zoznámili, mal už 76 rokov. Napriek tomu ma na ňom od prvého stretnutia fascinoval jeho entuziazmus, záujem o dianie naokolo, i moderné myslenie. Alojz Lutonský už zamlada svojím vizionárskym myslením a odvážnymi nápadmi predstihol dobu. Akoby sa tým snažil napodobiť Tomáša Baťu, o ktorom mi povedal, že naňho urobil zo všetkých ľudí najväčší dojem. Z tohto „otca Jasnej“, jedného z priekopníkov horolezectva, jaskyniarstva, horského cestovného ruchu i pretekárskeho lyžovania na Slovensku, však sršal elán z mladých liet aj dlho po sedemdesiatke.

Juraj Pacl - Dva razy zošrotovaný horolezecký sprievodca
Tento primát má azda iba náš prvý horolezecký sprievodca po Vysokých Tatrách. Jeho vydávanie začalo roku 1935, pod názvom VYSOKÉ TATRY - HOROLEZECKÝ PRŮVODCE, skončilo v roku 1938, zánikom medzivojnovej ČSR. Autormi nášho prvého horolezeckého sprievodcu boli Jan Gellner a František Kroutil, povolaním brnianski právnici. Významným pomocníkom, najmä jeho grafickej časti, bol zvolenský gymnaziálny profesor, častý spolulezec vyššie menovaných, Ján Bezrouk. Vydanie päťzväzkového sprievodcu bolo naplánované na päť rokov. Okupácia Československa urýchlila zánik vydavateľského zámeru, vydané boli iba štyri zväzky.

Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách, knihách, ktoré o Tatrách vyšli. Autorom fotohádaniek v roku 2009 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.