Časopis TATRY č. 4/2009
Lenka Burdová - Podmienky pre klimatickú liečbu v Tatrách sa zmenili. Iba čiastočne.Vysoká nadmorská výška, relatívne stabilné počasie v jeseni a na jar, veľa slnečných dní v zimných mesiacoch a čistý vzduch obohatený fytoncídmi z rozsiahlych ihličnatých lesov mali liečivý účinok na pacientov s ochoreniami dýchacích ciest a neskôr najmä s respiračnými alergiami. Vetrová kalamita spred piatich rokov zmenila nielen prírodné prostredie Tatranského národného parku, ale aj liečebno-rekreačný charakter tohto vzácneho územia. Zvýšili sa teplotné extrémy, znížila sa vlhkosť vzduchu, vyššia je veternosť a až desať násobne vzrástlo množstvo prachu v ovzduší. K tomu navyše sa vytratila v súčasnosti nenahraditeľná možnosť výberu pacientov a rekreantov medzi pohybom na slnku či v tieni stromov. Nezmenila sa však nadmorská výška. To znamená, že výskyt ostatných alergénov je stále podstatne nižší ako v iných miestach. Taktiež je tu stále podstatne nižšie celkové znečistenie ovzdušia. To sú pozitíva, ktoré nikto nemôže poprieť.
Jozef Školek – Rašelinové kopčeky vo svahu
Aj na svahu môže pri špeciálnych ekologických podmienkach vzniknúť rašelinisko. Pri výskume a mapovaní vegetácie Furkotskej doliny som spracoval aj plochy so spoločenstvami, kde prevládali lišajník islandský čučoriedka drobnolistá a čučoriedka obyčajná, lokálne šucha čierna. Medzi nimi som našiel rašelinník, ktorý tvoril okrúhle plôšky v podobe nízkych kopčekov a mozaikovite sa striedal s týmito suchomilnými spoločenstvami. A bolo to na svahu. Zdalo sa mi to dosť nezvyčajné a záhadné, pretože rašeliníky tvoria porasty na vodorovných plochách, zvyčajne s hladinou podzemnej vody na povrchu pôdy, alebo na trvale zamokrenej pôde. Keďže mi pripomínali rašeliniská, nazval som ich svahové rašeliniská.
Libuša Paclová, Juraj Pacl – Dolina plná kvetov
Je mierne paradoxné písať iba o jednej z tatranských dolín, že je plná kvetov. Veď aj Suchá dolina pod Kriváňom, má svoju vegetáciu, hoci v nej výrazne prevláda more balvanov a sutín. Napriek tomu chceme obrátiť pozornosť na jednu dolinu. V nej nájdeme mimoriadne množstvo rastlín, bez toho, že by sme narušili pravidlo neopúšťania turistického chodníka. Je to Velická dolina, najmä jej časť nazvaná Kvetnica. Prípravným terénom na floristické bohatstvo Kvetnice je okolie Velického plesa a svah nad ním. Dolina ponúka poznanie druhov, za ktorými by sme museli vystúpiť do najvyšších polôh Tatier. Na jej úbočiach sú rozľahlé alpínske lúky, domov svišťov, paša kamzíkov. Kvetnica tiež končí skalnými platňami schodov, ktorými prekonávame druhý prah doliny; za ním je Dlhé pleso pod Gerlachom.
Milan Ballo - Jalovecká dolina - okrajová populácia kamzíka
Väčšina prírodovedcov obracala svoju pozornosť na Vysoké a Belianske Tatry. Západné Tatry boli a sú väčšinou v súkromnom vlastníctve a v minulosti boli intenzívne hospodársky využívané najmä na aktivity spojené so salašníctvom a pastierstvom. Tvrdenie, že kamzík v nich nie je pôvodný, vyvracia nález lebky v Roháčskych plesách v druhej polovici minulého storočia. Jej vek bol určený uhlíkovou metódou na viac ako 350 rokov. Geologickou raritou v závere Jaloveckej doliny je „stretnutie“ žuly s vápencami. Zastúpenie obidvoch podloží v tomto orografickom celku je pre kamzíkov z pohľadu ich trofickej základne atraktívnejší.
Populácia žijúca na okraji rozšírenia nemá podmienky zhodné s jadrovou populáciou. Ich život je ťažší. Kamzíky tu reagujú na všetky podmienky omnoho citlivejšie.
Ladislav Harvan, Tatiana Hoholíková – Spomienka na tragédiu na Zadnom Gerlachu
Letecká tragédia na Zadnom Gerlachovskom štíte sa stala v období Slovenského národného povstania, keď zo Sovietskeho zväzu prevážalo lietadlo, ktoré volali „furman“ vojakov 2. československej paradesantnej brigády na pomoc povstaniu. Pri náraze v troskách zahynulo 24 osôb, z toho 16 československých vojakov, 5 sovietskych vojakov a trojčlenná posádka. V tomto období končiacej vojny a nastupujúcej zimy už nebol žiadny turistický ruch a nerobili sa ani horolezecké výstupy. Trosky lietadla a mŕtve telá objavili svitovskí horolezci až po roku - 31. augusta 1945. Od nešťastnej udalosti uplynulo takmer 65 rokov a stále „zamestnáva“ niektorých ľudí a celý priebeh nie je ešte ukončený. Pozostatky lietadla dodnes možno vidieť na tomto najvyššom vrchu Tatier.
Ivan Bohuš – Od Lohmeyera po Jackoviča
Mimoriadne bohatú skupinu tatranskej knižnej tlače predstavujú sprievodcovské publikácie. Najstaršiu z nich napísal nysanský lekárnik Karl Leopold Lohmeyer, ktorý chodil po Vysokých a Západných Tatrách v rokoch 1839 – 1841. Rozvoj cestovného ruchu po komunikačnom a stavebnom sprístupnení Tatier v 70. rokoch 19. storočia si vynútil vydávanie početnejších „bedekerov“. Jedným z posledných sprievodcov je Horolezecký sprievodca Malým Kežmarským štítom (Poprad 2006) Pavla Jackoviča s ponukou 109 graficky a fotograficky znázornených lezeckých trás v jeho masíve. V ňom ide o jeden štít ale s príkladom najdetailnejšieho spracovania horolezeckých možností na jedinom štíte.
Igor Miko – Ochrana pred slnečným žiarením v horách
Na túrach strávime mnoho hodín, uhol dopadu slnečných lúčov je nepriaznivejší, znečistenie atmosféry je nižšie, pôsobí veľa odrazových plôch, je menej tienistých miest. Každých 1000 m narastá UV žiarenie o 15%. Stav ozónovej vrstvy zvyšuje intenzitu žiarenia, zvlášť po roku 1980. To súhlasí s výskytom rakoviny kože, ktorý sa zdvojnásobil.
Časy bezstarostnosti, ba priam „honby po bronze“(česť výnimkám) si skôr narodení určite pamätajú. Z každej dovolenky sa patrilo vrátiť čím hnedší. Módu opálenej kože vraj zaviedla Coco Chanel, ako prejav svetáctva, zdravia, luxusu. No ukázalo sa, že priveľa slnka nezvratne poškodzuje kožu a môže mať vážne následky.
Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách, knihách, ktoré o Tatrách vyšli. Autorom fotohádaniek v roku 2009 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.