Časopis TATRY č. 2/2009

Oldo Bublík, Pavol Král - Bifurkácia Mlynice
Osadou Štrbské Pleso preteká neveľký potok Mlynica. Tečie popri hoteli FIS, okrajom Mlynickej lúky, popod bývalý liečebný dom Helios, až prichádza k malým rybníčkom Jazierkam lásky. A tu, hneď pod jazierkami, dochádza k zaujímavému javu: Rozdvojeniu potoka Mlynica na dve samostatné ramená. Čiže jeho bifurkácii. Takmer s istotou možno tvrdiť, že nejde o prírodný jav. Umelo vyhĺbené pravé koryto vytvorila viditeľne ľudská ruka. Ostáva len otázkou: Ktorá, kedy a prečo?

Juraj Pacl - Galéria priekopníkov Tatranského národného parku
Stručná biografia priekopníkov TANAPu je dobrým vodidlom pre pochopenie, že zámer zriadiť vo Vysokých Tatrách národný park patril medzi prvoradé úlohy príslušných rezortov, aj vlády I.ČSR, už krátko po vzniku samostatného štátu. Dokazuje to jednak výber osobností, ich vysoká vedecká odbornosť, jednak jednotlivé zadania, rokovania, ktoré vyústili až do vládou schválenej Prípravnej komisie pre zriadenie národného parku vo Vysokých Tatrách v roku 1933. Bola to predovšetkým medzinárodná politická situácia na sklonku tridsiatych rokov, ktorá celé desaťročné úsilie príprav zmarila. Napriek všetkému ďalšiemu víru udalostí v rokoch 2. svetovej vojny myšlienka nezanikla a dôsledná práca priekopníkov, ich skúsenosti sa využili pri uskutočňovaní tohto veľkolepého projektu.

Lenka Burdová - Kvôli niekoľkým minútam cestujú tisícky kilometrov
Observatórium na Lomnickom štíte je jedným z troch na svete, ktorého pracovníci sa zaoberajú výskumom slnečnej koróny – atmosféry Slnka. Táto dokonale ionizovaná plazma, ostatne ako celé slnečné teleso, má totiž veľmi zaujímavé vlastnosti. Pozorovatelia slnečnej koróny kvôli poznaniu jej tajomstiev precestujú tisícky kilometrov. Prečo a za akých podmienok, o tom sme rozprávali so „slniečkárom“ Ľubomírom Klocokom, vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Výskum komplikuje, že korónu nie je bežne priamo zo Zeme vidieť. Neviditeľná je tým, že je to slabo žiariaca hmota v tesnej blízkosti silne žiariaceho telesa. Preto podľa Ľubomíra Klocoka: „Keď ju chceme vidieť, musíme urobiť jej spektrum, čo sa robí na Lomnickom štíte. Sledovaním a pozorovaním čiar v spektre získavame o nej potrebné informácie. Priamo možno pozorovať slnečnú korónu len počas niekoľkých minút úplného zatmenia Slnka.“ A práve tu začína cesta za poznaním i dobrodružstvom.

Tatiana Hoholíková – Rušno pod Lomnickým štítom
Štartom sa nazýva miesto nad Tatranskou Lomnicou, na trase lanovky na Skalnaté pleso. 8. mája 1936 začali práce na výstavbe lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. Vzhľadom na vzdialenosť a prevýšenie, bola trasa rozdelená na dva samostatne poháňané úseky. Na spodnom úseku z Tatranskej Lomnice k Skalnatému plesu kyvadlovo premávali dve kabíny, ktoré sa stretali v stanici Štart. Takto ju pomenovali podľa blízkeho miesta štartu sánkarskej a bobovej dráhy už počas projektových príprav. Názov Štart existoval už pred výstavbou lanovej dráhy a tento z hľadiska lanovej dráhy nelogický názov medzistanice je zachovaný dodnes. Aj rok 2008 priniesol zmeny v tejto lokalite.

Igor Miko - Charakter poranení v lavínach
Výsledky žiadnej štúdie na uvedenú tému neslobodno zovšeobecňovať, lebo z pochopiteľných dôvodov ide o menšie súbory postihnutých, ktoré sa navyše vzťahujú na konkrétne horstvo, s terénom preň charakteristickým. Porovnávaním štúdií a narastajúcou skúsenosťou však možno dospieť aj k štatisticky a prakticky významným poznatkom. Záujemcom predkladám v skrátenej a upravenej podobe výsledky jednej takejto štúdie, publikovanej v Ročenke 2007 Rakúskej spoločnosti horskej medicíny. 100 až 150 osôb zahynie ročne v Európe a Severnej Amerike v lavínach. Najčastejšou príčinou smrti je zadusenie. Význam ťažkých poranení je vo vzťahu k úmrtnosti často otázny. Cieľom práce bolo zisťovanie vážnosti a charakteru takýchto poranení, v rozpätí rokov 1996 až 2005, vo fakultnej nemocnici Univerzity v Innsbrucku.

Ivan Bohuš - Zabudnutá zdravotnícka služba
Šrobárov ústav v Dolnom Smokovci má „pracovný názov“ liečebňa detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Málokto vie, že istý čas jeho chirurgické oddelenie popri svojom hlavnom medicínskom zameraní na kostnú tbc dospievajúcej mládeže a detí chvályhodne suplovalo úrazovú nemocnicu pre Vysoké Tatry. Pre dobrovoľných horských záchranárov, ktorých do roku 1949 organizačne zastrešoval Záchranný zbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov, znamenalo po znesení postihnutých do tatranských osád ťažko riešiteľný problém ich dopravenie do jednej z dvoch malých najbližších nemocníc na úpätí Tatier – v Kežmarku a v Spišskej Sobote. Dopravná ponuka nebola totižto pri najlepšej vôli v moci ochotníckych záchranárov. Málokto z ranených bol v stave použiť verejné dopravné prostriedky. Tatranské podniky boli ešte bez áut.

Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách, knihách, ktoré o Tatrách vyšli. Autorom fotohádaniek v roku 2008 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.
Obnovená smokovecká kyselka
Nový most cez Javorinku