Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 5/2008

TATRY č. 5/2008 Jozef Kulich – Mierny pokles rizikových prvkov
Užitočnosť lesného porastu a horskej vegetácie si bližšie všímame až vtedy, keď začínajú ubúdať. Vetrové kalamity, drevokazný hmyz, zmenšovanie výmery biotopov a zdĺhavý spôsob riešenia tejto problematiky znásobuje existujúce nebezpečenstvo. Stabilita smrekových porastov na území SR je viditeľne narušená. Poľnohospodárska univerzita v Nitre od roku 1987 sleduje dominantný problém v minulosti spojený s exhalátmi. Na základe viacročného skúmania prítomnosti arzénu, kadmia a olova v sušine flóry bylinných spoločenstiev, ihličia, ale i listov stromov, poukazujú, ako sa situácia menila a mení. Vzorky získavali v časovom intervale rokov 1987, 1997 a 2007 z oblasti Vysokých Tatier.

obrázok Peter Spitzkopf st. – Jelenia zver sa udomácnila
Jeleň je symbolom majestátnosti prírody vo väčšine európskych krajín. O pôvodnosti jeleňa lesného v TANAPe sa viedli rôzne polemiky. Niektorí sa domnievali, že do oblasti Vysokých Tatier migrovali jelene v letnom období. Iní naopak považovali jeleniu zver na tomto území za autochtonnú, uvádzali, že tatranský jeleň je hojný a dobre známy. Na rozšírenie jelenej zveri v oblasti Vysokých a Belianskych Tatier priaznivo pôsobilo zriadenie zvernice v javorinskej oblasti (r. 1878) a na Podbanskom (cca r. 1900), ale aj zriadenie národného parku v 1949 roku. Je potrebné sledovať únosné stavy vo vzťahu k lesným porastom, ale aj vo vzťahu k veľkým mäsožravom, kvalitu tejto zveri a naďalej pokračovať v zimnej starostlivosti o túto zver, najmä z pohľadu možného znižovania škôd spôsobovaných na lesných porastoch.

obrázok Táňa Hoholíková – Najvyššie položená prírodná botanická záhradka v Európe
Vďaka botanikom, ktorí sledujú vzácne rastliny na Lomnickom štíte vyše 50 rokov, sa podarilo pracovníkom Štátnych lesov TANAPu v okolí vrcholového chodníka upútať pozornosť návštevníkov aj na krehkú krásu rastlinstva. Sprievodcom im budú panely s textami a drevené tabuľky priamo v teréne pri rastlinkách. Botanici tu našli vyše tridsať druhov rastlín, pozorovaných už vyše sto rokov. Najskôr tu robil prieskum švédsky botanik Wahlenberg, neskôr prof. Karel Domin. V rokoch 1954 - 56 tu robila súpis aj Libuša Paclová, vďaka ktorej projekt prírodnej záhradky vznikol.

Tichá dolina Lenka Burdová - Ticho bývalo len v jednej z nich
Tatranský národný park má dve Tiché doliny. Jednu vo Vysokých Tatrách na Podbanskom, druhú v Západných Tatrách na Orave. Obe sú hranicou: jedna je hranicou medzi Vysokými a Západnými Tatrami a druhá hranicou národného parku. Tichá dolina na Orave je v smere od Oravického kotla dlhá približne 8 kilometrov, Tichá dolina na Podbanskom je po Bielovodskej doline druhá najrozsiahlejšia dolina v národnom parku. Čo majú tieto dve doliny spoločné a čo odlišné? Ak si budete chcieť vychutnať krásu prírody a pritom sa vyhnúť turistickým chodníkom plných turistov, môžete zavítať do jednej z týchto dolín.

obrázok Mira Kováčiková – Zachraňujú skvosty dávnych čias
Pokrok, technologické novinky a vývoj neobišli ani TEŽ-ku. Za jedno storočie sa na tatranskej dráhe vystriedalo viacero typov vozidiel. Nie všetky však skončili v zabudnutí. Boli to vtedajší mládežníci z popradského depa, ktorí sa nemohli nečinne prizerať, ako staré mašiny končia v šrote. Niekedy pri hľadaní a objavovaní skvostov železničiarskej histórie pomáha náhoda. A niekedy náhode pomôžu práve členovia klubu. Túlajú sa regiónom a objavujú dávno zabudnuté torzá starých mašín a vozňov. Vízia vytvorenia múzea dopravy pod Tatrami má už skoro štvrťstoročie. Už majú vyhliadnuté pozemky a je pripravovaný vizuálny projekt. Tam chce OZ Veterán klub železníc Poprad prezentovať všetky unikáty, ktoré za čas svojej existencie dokázal „vytrhnúť“ zubu času a likvidácii. Okrem motorových a elektrických mašiniek tam budú aj tatranské lanovky.

Ivan Bohuš – Tatranský kaleidoskop
Nemecký spisovateľ Arnold Zweig (1887 – 1968) emigroval roku 1933 do Palestíny. Po vojne sa vrátil do Nemecka, do vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Autobiografická novela Nad hmlami je pozoruhodná tým, že ako jediná „tatranská“ kniha vznikla v Palestíne, a že Tatry urobili na autora tak hlboký dojem, že na ne spomínal aj ako utečenec pred fašistickou perzekúciou v ďalekej cudzine. Uhorskí i poľskí panovníci vydávali v 15. – 18. storočí početné kutacie a dolovacie privilégiá záujemcom o banícke podnikanie vo Vysokých Tatrách. Hranica medzi ich panstvami v neosídlenom vysokohorskom prostredí bola ešte len viac-menej symbolická a mala dosť iluzórny význam. Baníci ju v skutočnosti nepoznali, ani nevnímali. A tak aj na dnešné poľské územie chodili baníci zo Slovenska.

Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, z histórie, turistike, o úrazoch a záchranných akciách v horách. Autorom fotohádaniek v roku 2008 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.

obrázok