Časopis TATRY č. 4/2008
Tatiana Hoholíková – V rozhovore s Ing. Marianom Šturcelom, námestníkom riaditeľa ŠL TANAPu sa dozvieme bližšie informácie o možnostiach hraničných túr. Turisti môžu začať túru v jednej krajine a skončiť v druhej, prejsť hrebene hôr na určených priechodoch. Tak, ako sme to roky „závideli“ a obdivovali v alpských krajinách, kde takéto možnosti boli už dávnejšie. Určite je to pre turistickú verejnosť dôvod na radosť, ponúkajú sa nové túry a zážitky. Hranice nikto nezrušil, len sa pre členov Európskej únie v šengenskom priestore sa zjednodušil priechod cez hranice. Dohoda na určení hraničných priechodoch bol dlhodobý proces, kde sa zvažovali mnohé argumenty a výsledok je predovšetkým v prospech ochrany jedinečného prírodného prostredia a života v ňom. Štátna hranica medzi Slovenskom a Poľskom sa tiahne hrebeňom Tatier od Oravíc po Tatranskú Javorinu takmer 60 kilometrov. Doteraz mohli turisti prechádzať slovensko-poľské hranice v TANAPe len na jednom mieste, a to na vrchole Rysov. Vo Vysokých Tatrách sa na tom nič nezmení ani v najbližších rokoch. Zato Západné Tatry ponúkajú v tomto roku viacero zmien.
Ing. Ján Ferenčík – Podkôrniky, ako sa im darí?
V súčasnosti majú význam pre kalamity z abiotických faktorov najmä teploty a s nimi spojené obdobia sucha. Pre lykožrúta smrekového sú tieto faktory priaznivé, avšak pre smrekové porasty naopak nepriaznivé. Vplyvom globálneho otepľovania sa teploty v priebehu posledných desiatok rokov stále zvyšujú. To ovplyvňuje aj vývoj viacerých generácii podkôrnikov v jednom roku a to jednak normálnej generácie, ale tiež takzvanej sesterskej populácie. V podmienkach Vysokých Tatier sa tak vyvinú miesto jednej dve generácie a v najnižších partiách začne dokonca tretia generácia. Nižšie úhrny spôsobujú smreku vlahový deficit a znižujú jeho odolnosť voči napadnutiu podkôrnym hmyzom.
Juraj Pacl – Kolibiarik – vtáčí sprievodca od nížin po hory. Spomedzi mnohých, ktorí sa zaujímajú o prírodu, iba malá časť odpovie kladne na otázku, či pozná aj vtákov podľa spevu. Samozrejme, jarný spev drozdov, kukučkine volanie, švitorenie lastovičiek, čvirikanie vrabcov, hrkútanie holubov sú dosť známe; tým to často končí. Od nížin až po hory, od skorej jari až do jesene sa môžeme započúvať do zaujímavého a aj veľmi nápadného vtáčieho spevu, ktorého pôvodcu zriedkakedy zbadáme. Spevák sa volá kolibiarik. Keďže z troch druhov u nás najčastejšie sa vyskytujúcich kolibiarikov je najmenší, naši predkovia ho nazvali menším, jeho najbližšieho príbuzného väčším a ďalšieho lesným.
Ján Hoľma – les v noci nespí.
Les s nástupom noci nezaspáva, práve naopak. Začína žiť svojím nočným životom. Už za súmraku opatrne vychádza na otvorené priestranstvá za pašou jelenia zver, vysoko pod hrebeňmi zavyje vlk, na okraji lesa sa mihne tieň veľkej šelmy, vyľakane zabreše srnec. Najviac sa nočný les ozýva hlasmi živočíchov v období ich zásnub a párenia. Príroda je ako otvorená kniha, na prečítanie ktorej jeden ľudský život nestačí.
Tatiana Hoholíková – Tolerancia na ústupe.
Na tatranské horské cesty prišla novinka: spúšťanie sa na kolobežke dolu cestou z Hrebienka. Medzi mládežou sú dosť obľúbené. Cesta na Hrebienok slúži aj ako cesta pre autá zásobujúce blízke chát, cyklistická trasa, aj turistická. Najmä ak je mokro, alebo starší ľudia pre dobrý povrch , navyše s možnosťou prechádzky aj s kočíkom, resp. menšími deťmi, využívali ju na krátke prechádzky. Pre turistov je popri ceste turistický chodník, ale väčšina využíva práve cestu. Teraz takáto prechádzka sa stáva pomaly životu nebezpečnou. Ako by mal vyzerať dopravný režim na tejto ceste? Mesto Vysoké Tatry sa snaží tu zaviesť poriadok.
Igor Miko - 700 mŕtvych - daň za úspechy na štrnástich osemtisícovkách
Nevieme, koľko osôb sa celkovo o výstupy pokúsilo, ale môžeme porovnať počet úspešných výstupov s počtom smrteľných obetí. Hoci sa podmienky a počty úspešných výstupov na jednotlivých horách veľmi líšia, takúto, zatiaľ najpodrobnejšiu štatistiku predložil „horami posadnutý“ Bask J. Eguzkita, v jeseni 2006 na kongrese Španielskej spoločnosti horskej medicíny a záchrany. Zachytáva obdobie od roku 1950, keď Francúzi zliezli prvú 8-tisícovku Anapurnu, do 31. 12. 2005. Na vrcholoch 14 horských „prominentov“ stálo za 55 rokov 8148 ľudí. Viac ako 1/4 na Evereste.
Ernest Rusnák – Vráti sa do Levočských vrchov turistika?
Vytvorenie vojenského obvodu Javorina v roku 1953 zapríčinilo, že vstup do Levočských vrchov bol v období socialistickej totality zakázaný. Len málokto mal možnosť pozrieť sa z jeho vrcholov na široké okolie, lebo bolo na to potrebné osobitné povolenie. Ale cestovnému ruchu a turistike aj tu svitá na lepšie časy. Vojenský obvod bude zrušený. Otvoria sa takto široké možnosti rozvoja turistiky a cestovného ruchu aj v tejto oblasti. Veď už dávno nadšenci turistiky aj tu budovali útulne, turistické chaty, rozhľadne a značili turistické chodníky. Stavali ich v prvom rade na takých miestach, z ktorých bol výhľad na Vysoké Tatry. Práve tento výhľad zaručoval istú prosperitu zariadenia.
Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách. Autormi fotohádaniek v roku 2008 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.
