Časopis TATRY č. 3/2008

Lenka Burdová - Rýchlosť správnych konaní versus prírodné procesy
Hoci sme na území národného parku, zákon o lesoch prikazuje lesníkom vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa. V súčasnosti predovšetkým proti rozšíreniu podkôrneho hmyzu. A to aj v 5. stupni ochrany prírody, v ktorom však spracúvanie kalamity podmieňuje zákon o ochrane prírody udelením výnimky. No kým podľa pôvodného znenia zákona o ochrane prírody a krajiny mohli orgány štátnej správy ochrany prírody predlžovať správne konania vo veci aj na niekoľko mesiacov, podľa novely zákona musia rozhodnúť do 30 dní. Lesníci sú presvedčení, že zmena a doplnenie paragrafov zákona o ochrane prírody a krajiny pomôže lesy v TANAPe zachovať. To, ako a či vôbec sa bude litera zákona dodržiavať, ukáže až samotná prax. (str.3)

Pavol Kráľ – Voda a Tatranský les
Tatranský národný park je najbohatšia oblasť Slovenska na zrážky. Strecha Európy, na ktorú spadne ročne v priemere viac ako jeden meter vody. Pri ploche zaberajúcej len 3% plochy Slovenska sa na vodnosti riek podieľa až 9%. Navzdory vysokej a často nárazovej zrážkovej činnosti sme tu však doteraz málokedy pociťovali povodne, pôdne erózie, ani nás nesužovali suchá. Vyrovnanosť odtoku vody je obdivuhodná. A pritom odteká do potokov tá najhodnotnejšia kvalitná pitná voda. Netreba sa však nechať oklamať. Tento stav nie je samozrejmosť. Viac ako polovicu územia TANAPu ešte donedávna zaberali lesy. A práve tie majú výrazný vplyv na fungovanie spomínaných faktorov. (str.8)

Miroslav Demko, Metod Macek, Ján Hoľma - Príbeh mladej vydry
Poslednú septembrovú sobotu 2007 telefonicky ohlásili miestni obyvatelia nález mláďaťa vydry, ktoré pískalo a zdržiavalo sa pri priemyselnej časti obce Oravská Lesná, na rieke Biela Orava. V okolí mosta sa tmolilo a veľmi hlasno pískalo mláďa vydry riečnej, veľké ako dve dlane. Od začiatku nálezu však bol úmysel dostať tohto živočícha späť do prírody. Ľudia z Obvodného úradu životného prostredia v Námestove, Záchrannej a rehabilitačnej stanice Zázrivá, Štátnych lesov TANAPu a Správy TANAPu, ktorých spoločnou snahou bolo vrátiť späť do prírody úplne samostatnú a plachú mladú vydru, si dnes môžu povedať, že sa to podarilo. 27.1. 2008 bola vydra prevezená k rieke Orava, kde ju čakalo človekom málo rušené prostredie širokej rieky, s dostatkom prirodzenej potravy a možností úkrytu. (str.12)

Braňo Šmída a Igor Pap - Bude jaskyňa Mesačný tieň najväčšou na Slovensku
Ak sa dakedy vyberiete na prechádzku Javorovou alebo Bielovodskou dolinou, určite neobanujete. Bystriny ich údolí narezali pruh karbonátov, ktorý akoby tu pokračoval priamo z Belaniek. Očakávajú vás čarokrásne scenérie a panoramatické výhľady, napríklad na ohromné bralné defilé Muráňa. Z podhľadu týchto dolín si máloktorý návštevník či turista uvedomí, že zvierajú divoko rozoklané vápencové rázsochy, ktoré sú v podzemí rozožraté ako ementál – masív Javorinskej Širokej (okolo 12 km²), prevýšený od dolín okolo kilometra a vrcholiaci v 2210 m n. m. Práve tu bola len celkom nedávno objavená obrovská jaskyňa, ktorá ašpiruje v rebríčkoch slovenských jaskýň vo viacerých parametroch až na tie úplne najvyššie pozície...

Igor Miko – Ľudské hranice znášania chladu
Reakcia na chlad podlieha značným individuálnym rozdielom podľa telesných a mentálnych vlastností. Súčasný účinok chladu, vlhka a vetra je kombináciou, vedúcou k rýchlemu celkovému podchladeniu (hypotermii s T pod 35°C ). Na štyroch extrémnych prípadoch podchladenia so zástavou obehu, z vlastnej i cudzej skúsenosti, ukazuje autor rozdiely v priebehu a výsledkoch intenzívnej starostlivosti. Doposiaľ najnižšia teplota u preživšieho nameraná v tzv. telesnom jadre (hlavne hrudná brušná a lebečná dutina) je 13,7°C. Ostáva otvorenou otázka či v budúcnosti prežije niekto ešte nižšiu teplotu. Omrzliny sú pri ťažkej hypotermii časté, ale nie sú pravidlom. (str.26)

Katarína Laučíková - Zakopiansky velikán Stanisław Witkiewicz
Jednou z významných osobností Poľska prelomu 19. a 20. storočia bol maliar, architekt, spisovateľ a teoretik umenia vyštudovaný v Petersburgu a Monaku, Stanisław Witkiewicz (1851–1915). Žil v období, ktoré bolo pre tento kraj obzvlášť zložité. Poľsko ako zjednotený štát neexistovalo, ale bolo rozdelené medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Vo všetkých troch častiach boli silné opresie sprevádzané rusifikáciou alebo germanizáciou. V tomto čase bol potrebný nejaký impulz, ktorý by pozdvihol národ z depresie. Tento podnet umelci našli na poľskom Podhalí v podobe goralov, ktorých považovali ich za výnimočný ľud. Gorali sa takto stali symbolom slobody a prirodzenosti. Witkiewiczovi rozvinul a propagoval zakopiansky štýl, pozdvihol niektoré ľudové prvky na národné, čím zachránil jednu z najoriginálnejších regionálnych kultúr pred zahynutím. Očaril spoločenstvo uchvacujúcimi opismi tatranského sveta, o ktorom okolie nič nevedelo.(str.28)

Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, z histórie, turistike, o úrazoch a záchranných akciách v horách.
Autorom fotohádaniek v roku 2008 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.