Ochrancovia prírody často argumentujú pojmami, ako sú kategórie chránených území. Pritom nie každý rozumie pod tým to isté. Známy český ekológ František Urban podáva prehľad a stručnú charakteristiku jednotlivých kategórií, podľa zásad, ktoré vydal Svetový zväz ochrany prírody IUCN v roku 1994.
Ako je to s chovom koní pre prácu v lese, koľko ich v tatranských lesoch ešte zostalo a na aké práce sa používajú, sa dočítate v článku Čas naháňa, preto by bol kôň v lese pomalý od Lenky Burdovej.
V poslednom období často počúvame o tom, aké sú zimy, aké boli a o globálnom otepľovaní. Hydrológ Juraj Pacl si myslí, kolísanie klímy, striedanie rôzne dlhých, miernych či tuhých zím sú známou skutočnosťou. K článku Zimy – mierne, tuhé, duté prikladá aj grafy z meracích staníc.
V tomto čísle končíme so seriálom Lietajúce drahokamy Tatier. V desiatich pokračovaniach sa entomológ Ľubomír Panigaj snažil priblížiť život motýľov - jemných a nádherných tvorov, poukázať na ich význam, zaujímavosti spôsobu života a rozšírenie v Tatrách.
Odfotiť naše šelmy vo voľnej prírode nie je jednoduché a vyžaduje to veľkú trpezlivosť a poznanie prírodných zákonitostí.V zime šelmy dávajú o sebe vedieť najmä odtlačkami, ktoré zanechávajú. Po stopách šeliem sa vybral Juraj Ksiažek.
O bunkroch pod Belianskymi Tatrami sa dlho vedelo, ale podrobnejšie ich preskúmal v poslednom desaťročí geológ a jaskyniar Stanislav Pavlarčík s ďalšími jaskyniarmi. Vojnové udalosti pred vyše šestdesiatimi rokmi neobišli ani Tatry. Zvíťazil však zdravý rozum a vojnové šialenstvo sa spomínaným miestam vyhlo.
Štrba, obec pod Tatrami, má niekoľko rarít a je atraktívnym cieľom pre turistov. Akým vývojom prešla, čím môže zaujať a prečo sú Štrbania na svoju dedinu hrdí, sa dočítame v článku Mirky Kováčikovej – Štrbské premeny.
Bývalý žiak prof. Grosza z kežmarského gymnázia na svojho učiteľa nikdy nezabudne. Dal mu do života základ vzťahu k prírode a Tatrám, ale aj iných ľudských kvalít. Viac v článku Škola hôr od Emmerich Hunsdorfera.
Málo obyvateľov Tatier a návštevníkov Starého Smokovca vie, že táto tatranská osada bola v roku 1945 sídlom československej vlády. A sídlila v jednom z najznámejších hotelov – Grandhoteli. Ako k tomu došlo a zaujímavosti z tých čias „vyťahuje“ pre našich čitateľov historik Ivan Bohuš v jeho pravidelnej rubrike Tatranský kaleidoskop.
Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách.
Autorom fotohádaniek v roku 2007 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.