Časopis TATRY č. 6/2006

Tajomstvá pod drsným povrchom (autor T. Hoholíková) určite skrývajú veľké balvany v Javorovej doline. Pracovníci ŠL TANAPu na začiatku tejto doliny urobili náučnú geologicku plochu, veľmi pekne výtvarne riešenú. Návštevník tu získa prehľad o geologickom vývoji a horninách národného parku.

Dva články sme venovali postrehom našich susedov z Čiech na víchricu z roku 2004. Ján Kadrnožka v článku Živelná pohroma v roce 2004 sa zamýšľa nad vzťahom víchrice a globálneho otepľovania zemegule. Vladimír Krečmer navštívil so skupinou lesníkov Tatry a dospeli k určitým poznatkom, ktoré potvrdzujú názory našich lesníkov na spôsob starostlivosti o les v budúcnosti.

Môžu smreky plakať? Možno aj áno. Najmä keď sú vystavené agresívnym činiteľom. Najprv víchrica, za ňou nastúpil lykožrút. Ako proti nemu zasahujú lesníci sa dočítate v článku Lenky Burdovej Keď smreky plačú.

Veliky morsky patkaň – aj také meno sa ušlo bobrovi na tokoch pod Tatrami. Ich výskyt v posledných rokoch je častejší, narastajú dobré i horšie skúsenosti. Účinnou ochranou mu môžeme pomôcť udomácniť sa . Autor - Vladimír Klein.

Do akej nadmorskej výšky vystupuje salamandra? Je otázka, ktorú zároveň aj zodpovedá Jozef Májsky. V Tatrách nenachádza príliš vhodné biotopy, početnejšia je len v ich predhorí. Najvyššie zaznamenané exempláre sú z výšky okolo 1000 m n.m.

Meno horského záchrancu, dlhoročného náčelníka horskej služby na Slovensku Ivana Gálfyho je známe. Prechádzku po Symbolickom cintoríne v jeho sprievode si urobila Mirka Kováčiková a vzniklo zaujímavé rozprávanie. Drámy z pamäti záchranára čas nezmazal.

Tichá príťažlivosť mengusovskej krásy. Unikátna poloha Mengusoviec pod Tatrami robí z tejto dediny príťažlivý objekt záujmu turistov. Príroda bola k nim štedrá, o ostatné sa musia postarať sami. Pohľad na obec prináša Mira Komáčiková.

K 1. júnu Úrad geodézie, kartografie a katastra SR štandardizoval názvy na 4 geografické objekty. A tak názov Českej doliny sa zmenil na Ťažkú a podobne aj ostatné „české“ názvy. Ako došlo k omylu dnes môžeme len dedukovať z historických materiálov a cestopisov. Ich krátky prehľad pripravila Táňa Hoholíková.

Všetci poznáme zo školy báseň Hájnikova žena od P.O. Hviezdoslava, menšej slávy sa však dostalo básni Smrť Kriváňa, resp. Sen o Kriváni. Hviezdoslav v básni ukázal dôkladnú znalosť slovenských pohorí. Juraj Pacl nám pripomína, že báseň má už sto rokov.

Historik Ivan Bohuš v Tatranskom kaleidoskope sa tentoraz venuje archívnemu fondu Hohenloheho a vyberá zaujímavé poznatky o lesníckom personále tohto grofa, ktorý na prelome 19. a 20. storočia vlastnil javorinskú oblasť a okolie Vyšných Hágov.

Súčasťou časopisu je aj príloha – Obsah ročníka a poukážka na predplatné v roku 2007.

Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách. Autorom fotohádaniek v roku 2005 sú čitatelia nášho časopisu a krížovky Anton Hajovský.