Zberom lesných plodín pripravujeme medvede o ich prirodzenú potravu. Nemôžeme sa teda čudovať, že jeho najľahšie dostupným a čoraz viac vyhľadávaným zdrojom potravy sa stávajú odpadky v kontajneri. Ako je to s medveďmi v Tatrách sa zamýšľa Lenka Burdová v článku Z plachých obyvateľov lesa sú útočiace šelmy.
Spoločnosť je už unavená zo stále pretrvávajúcich sporov medzi ochranármi a lesníkmi. Pred niekoľkými rokmi sme také delenie vôbec nepoznali. Dnešní noví ochranári umelo robia z lesníkov nepriateľov prírody. Svoj názor na budúcnosť tatranského lesa vysvetľuje Ing. Ján Slivinský v článku Hazard s prírodou alebo prečo sa ľuďom nepovie celá pravda.
Na dvojstrane venovanej krátkym informáciam z činnosti ŠL TANAPu, ktoré sa starajú o územie národného parku, spomeňme: Deti spoznávajú TANAP, Kamzíkov pribúda, Luky pokosili kosami a iné.
Pri storočnici narodenia RNDr. Štefana Petroviča – klimatológa Tatier sme si pripomenuli jeho obdivuhodnú aktivitu pri štúdiu klímy. Tatry boli jeho „srdcovou“ záležitosťou, z vyše 150 štúdií je štvrtina venovaná práve Tatrám - Juraj Pacl.
Ako to vyzerá pri spočítavaní kamzíkov vo vysokohorskom teréne, čo všetko sa môže prihodiť a vidieť, vtipne zhrnul Ing. Peter Spitzkopf, na základe vlastných skúseností. Okamžiky, na ktoré sa nezabúda.
Rašeliniská patria k najcennejším územiam prírodného dedičstva Slovenska. Vznikajú vďaka špecifickým podmienkam klímy v spojení s nepriepustným podložím flyšových hornín. O prírodných a pôdnych pomeroch rašeliniska Rudné na Orave píše Ing. Ján Šuvada.
Na Slovensku je známych 2,5 tisíc druhov cievnatých rastlín, čo je 1% zo svetového počtu, v TANAPe poznáme 1400 druhov, čo je 0,6 % zo svetového, 12,4 % európskeho a 56 % zo slovenského počtu. Trochu štatistiky o flóre Tatier – národnóm bohatstve pripravil Ing. Jozef Školek.
Dobre utajené čaro Važca – dedinka učarovala už nejednej umeleckej duši. Najväčším lákadlom je dnes Važecká jaskyňa, ale turisti do dediny zas tak veľa nechodia, pritom je tam čo obdivovať. Zaujímavosti poodhaľuje Mira Kováčiková.
Prvé skúsenosti súvisiace s novelizáciou zákona o Horskej záchrannej službe a platení za technický zásah záchranárov, zhrnula Tatiana Hoholíková v článku Drahá horská služba.
Malý kultúrny zemepis Slovenska je knižôčka vydaná v ďalekom Jekaterinburgu v roku 1918. V ďalších zväzkoch určeným legionárom zo Sibíre sa píše aj o Tatrách. O širších súvislostiach týchto brožúr sa zmieňuje Juraj Pacl.
Ivan Bohuš v Tatranskom kaleidoskope si vybral témy ako Najstaršie tatranské suveníry, Prvé obete Vysokých Tatier a Vysoké Tatry očami Czirbesa.
Stať sa horským vodcom nie je jednoduché
Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách, knižných novinkách, či podujatiach. Autorom fotohádaniek v roku 2005 sú čitatelia nášho časopisu a krížovky Anton Hajovský.