Väčšine prvých chát postavených na území Tatranského národného parku nebolo súdené dožiť sa vysokého veku. Prečo, to sa už dočítate v článku Ivana Bohuša: Požiare zničili osemnásť chát, lavíny tri útulne.
V článku pod titulkom Hory mu naplnili všetky sny od Miry Kováčikovej sa môžete začítať do rozprávania Pavla Rajtára, ktorý tvrdí: "Ak mi hory niečo vzali, tak veľa dobrých kamarátov".
Na potulky do letnej prírody k Medvediemu kúpeľu v Kôprovej doline vás pozýva Táňa Hoholíková a Anton Vlček vám predstavuje Liptovský Starý hrad, ktorého nevýrazné ruiny nájdete ... ale to sa už v článku Hrad v tieni Tatier.
O riziku, prevencii a prvej pomoci pri zasiahnutí bleskom vo vysokohorskom teréne vám prostredníctvom skutočného príbehu v článku Skutočná príhoda a niečo o riziku, prevencii a prvej pomoci porozpráva A. Laufová a I. Miko.
Nepáči sa vám súčasná architektúra budov v tatranských osadách? Poznáte autorov socialistických megalomanských stavieb? Viete, že na Gerlachu mala byť postavená turistická útulňa s meteorologickým observatóriom? Nie? Tak čítajte článok Gustáva Luczyho: Každý chce pre Tatry to najlepšie, výsledok je však diskutabilný.
Ľubomír Pamigaj v šiestej časti cyklu Lietajúce drahokamy Tatier predstavuje Piadivky – malé nočné motýle.
Že v lese treba vidieť i tých najmenších tvrdí v rozhovore s Lenkou Burdovou lesník z lesníckeho úseku Suchá dolina v Ochrannom obvode Oravice Štátnych lesov TANAPu Radoslav Michalec a dodáva: Horár by mal svoj les dokonale poznať.
Ak si neviete predstaviť, ako vyzerá koryto Kôprového potoka pod Grúnikom bez vody a chcete sa navyše dozvedieť, prečo bolo tomu v novembri 2005 skutočne tak, začítajte sa do článku Belá vydáva tajomstvá od autorov Pavly Pekárovej a Juraja Pacla.
Tichá a Kôprová sú doliny, kde už viackrát prepukla rozsiahla podkôrniková kalamita. Tá, ktorá hrozí v najbližšom období, môže však byť najväčšou. Čo viedlo k napísaniu tejto vety Ing. Jána Ferenčíka, pracovníka Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu sa dočítate v článku Hrozba skrývajúca sa v kalamitnom dreve.
Aby bol druhovo i vekovo zmiešaný les v Tatranskom národnom parku stabilnejší je potrebné, aby sadenice v ňom vysádzané pochádzali výlučne zo semena získaného z uznaných lesných porastov na jeho území. Viac sa o konkrétnej podobe tatranského lesa a o tom, že Sadenice pôvodných drevín sú pripravené dozviete z rozhovoru Lenky Burdovej s Ing. Jánom Marhefkom, vedúcim Strediska genofondu drevín Rakúske lúky Štátnych lesov TANAPu. Ešte viac zaujímavých informácií, poznámok, postrehov a fotografií spolu s pravidelnými rubrikami vám prinášame na najnovších 32 stranách časopisu Tatry.