Časopis TATRY č. 4/2005

Víchrica z 19. novembra a jej dôsledky spôsobili zvýšenú hrozbu záplav v podtatranskej oblasti. S odstraňovaním stromov v korytách niektorých potokov sa začalo ešte v decembri, práce pokračovali až do júna. K príprave vodohospodárskych opatrení v regióne V. Tatier sa konali rôzne pracovné konania. Viac v článku Hrozba záplav znepokojila od autorky Táni Hoholíkovej.

V súčasnosti sa veľa diskutuje o protipožiarnych zásahoch v Tichej a Kôprovej doline. O tom, ako sa tieto doliny sprístupňovali a ako ich už v minulých storočiach ľudia využívali, začína rozprávanie o Histórii Tichej a Kôprovej doline ako pozadí ochranárskych aktivít v tomto území Ing. Milana Koreňa.

Minulý rok v lete pracovníci Štátnych lesov TANAPu v spolupráci so Správou TANAPu uskutočnili prieskum názorov návštevníkov vysokohorského prostredia. Jeho cieľom bolo poznať názory na stav prírodného prostredia, starostlivosť o turistické chodníky, návštevný poriadok a ďalšie oblasti práce organizácií spravujúcich Tatranský národný park Ing. Marián Šturcel – Prieskum názorov návštevníkov TANAPu.

Pracovník Výskumnej stnice ŠL TANAPu Ing. Jozef Školek od roku 1999 postupne mapoval vegetáciu Furkotskej doliny – národnej prírodnej rezervácie a oboznamuje nás so svojimi poznatkami. Floristická krása Furkotskej doliny.

Tatranské pstruhy - ich pôvod a perspektívy je téma, ktorej sa venuje RNDr. Jozef Májsky. Pôvod pstruha potočného v rámci Slovenska ešte nie je úplne objasnený, isté však je, že na severe Slovenska v povodí Dunajca a Popradu a teda aj v Tatrách pôvodne žili populácie pstruha atlantického. Prapstruhy využili na preniknutie do vnútra kontinentu „severnú“ aj „južnú“ cestu cez Stredozemné more.

Pred dva a pol rokom Ždiarania začali vybavovať rekonštrukciu chodníka na Ždiarsku vidlu. Vyzeralo to tak, že o rok by už návštevníci mohli vystúpiť na tento dominantný vrch v Belianskych Tatrách. Situácia sa však vyvinula inak, pôvodne danú výnimku Ministerstvo životného prostredia zrušilo a naslalo obdobie čakania, ako sa situácia vyvinie ďalej. Táňa Hoholíková – Výstup na Ždiarsku vidlu sa odkladá.

Neveľký rímsko-katolícky kostolík v Tatranskej Lomnici má svoj vzor zrejme v Dolomitoch. Jeho história sa začala písať pred vyše sto rokmi, a vracia sa k nej Mgr. Maroš Semančík.

V roku 1926 vydal Karpatsko-nemecký spolok v Kežmarku výzvu na obnovu Chaty pri Zelenom plese. Vtedajšia „útulňa s tromi malými izbami s 12 posteľami a jedálňou“ už dlhší čas nevyhovolala potrebám turistov a bola tiež poškodená. Veľmi aktívnym účastníkom zbierky na obnovu bol kežmarský učiteľ a milovník Tatier Alfréd Grosz. O výzve, zbierke a Groszovi píše Virginia Mislovičová.

Aj Tatry majú svoje horory, myslí si Ján Krajčík. A uvádza viaceré príklady, či nevyjasnené zmiznutie niektorých ľudí, dokonca možné zemetrasenia. Priestor venuje aj zaklápajúcim sa bivakom a otázke prečo je v Tatrách zakázané bivakovať.

Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí o Tatrách, prírode, o dôsledkoch víchrice, o úrazoch a záchranných akciách v horách, knižných novinkách.

Autorom fotohádaniek v roku 2005 je fotograf Ing. Juraj Bobula.