Martina Petránová
Pavol Kráľ: Pleso je živý organizmus, má svoj rytmus života
K októbrovému Medzinárodnému festivalu potápačských filmov (MFPF) neodmysliteľne patrí aj upratovanie tatranských plies. Okrem Velického, Popradského a Nového Štrbského plesa sa tento rok potápači v rámci akcie Čisté vody opäť ponoria aj pod hladinu ostro sledovaného Štrbského plesa, ktoré sa momentálne pýši dobrou dohľadnosťou i priezračnou vodou. Kým o ich jesenných úlovkoch pravidelne informujú azda všetky médiá, málokto vie, že ostatné, vyššie položené plesá sa snažia vyčistiť počas leta, kým ich neprikryje sneh. V tohtoročnom itinerári Čistých vôd v oblakoch bolo aj najväčšie a najhlbšie jazero na slovenskej strane Tatier. Nielen o tom, čo všetko vylovili potápači zo západnej časti Veľkého Hincovho plesa, ktorého hĺbka dosahuje skoro 54 metrov, sme sa porozprávali s Pavlom Kráľom, potápačom a ekológom ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP‑u Štrbské Pleso. Práve on má, ako sa hovorí, obe akcie „pod palcom“.
Mária Mlaková
Pavol Barabáš: Z Tatier už vymizli silné lezecké kolektívy
Koncom júna mali v Košiciach predpremiéru dva úplne čerstvé dokumenty Pavla Barabáša o histórii slovenského himalájskeho horolezectva. A špeciálne o Tatrancovi Ivanovi Gálfym. S úspešným filmárom a najmä dobrodruhom sme sa po skončení 25. ročníka Art Film Fest-u porozprávali predovšetkým o nich.
Martina Petránová
Unikát
Obec s najkrajším výhľadom na Tatry. Kolíska horských vodcov. Aj takýmito prívlastkami sa už niekoľko rokov hrdí dedinka Nová Lesná. Najnovšie sa môže pýšiť ďalším unikátom, ktorý na Slovensku nemá obdoby. Je ním park horských vodcov a záchranárov.
Ivan Bohuš ml.
Edmund Viliam Téry
Pred sto rokmi vrcholili boje na frontoch prvej svetovej vojny. Vyžiadali si množstvo obetí na ľudských životoch. Dodnes ich pripomínajú mnohé pamätníky. Aj pri Štrbskom plese plánovali postaviť jeden netypický pomník. Mal pripomínať obete vojny, ale výhradne z radov turistov a horolezcov. Myšlienka nakoniec nebola zrealizovaná vo Vysokých Tatrách, ale maďarskí turisti postavili pamätník vyjadrujúci túto myšlienku v Pilišských vrchoch. Na propagácii a sprístupňovaní tejto horskej oblasti mal veľkú zásluhu aj Dr. Edmund Viliam Téry, ktorého meno je navždy spojené s Vysokými Tatrami, hoci pod nimi nikdy nemal trvalé bydlisko.
Pavol Kráľ
Nezmar v Tatrách
Nezmary sú jednoduché vodné živočíchy, živiace sa planktónom. Prvýkrát sme pozorovali nezmary v Nižnom Temnosmrečinskom plese počas akcie Čisté vody v roku 2005. Prednedávnom sa nám ich podarilo pozorovať opäť.
Zuzana Homolová, Pavol Fabian
Je Sivý vrch skutočne sivý?
Pri návšteve tejto lokality musí byť každému jasné, že Sivý vrch nemohol dostať svoje meno počas vegetačného obdobia. Rastlinstvo Sivého vrchu totiž počas kvitnutia hrá všetkými farbami leta a vytvára tak nádhernú vysokohorskú botanickú záhradu. Toto miesto patrí k botanicky najzaujímavejším a druhovo najbohatším lokalitám Tatier s výskytom viacerých vzácnych druhov. Poďme sa teda pozrieť na flóru a geologické pomery Sivého vrchu trochu detailnejšie.
Martina Petránová
Múzeum si pripomína 60 rokov od svojho založenia
V ďalšej časti nášho seriálu, ktorý je venovaný 60. výročiu vzniku Múzea TANAP‑u v Tatranskej Lomnici vám predstavíme jeho botanickú expozíciu. Za šesť desaťročí múzejníci vo svojich depozitároch nazhromaždili vyše štyridsaťdvatisíc botanických exponátov, expozícia živej prírody, s ktorou sa môžu návštevníci zoznámiť vo verejnosti prístupných priestoroch múzea, ich momentálne zahŕňa 171. Z tohto počtu je 112 cievnatých rastlín,
22 húb, 18 lišajníkov a 3 machorasty. Nielen o tom, ako vznikala, sme sa porozprávali s botaničkou Zuzanou Homolovou.
Redakcia
Rekord nepadol
Ostatná inventúra turistov v Tatranskom národnom parku síce rekord nepriniesla, potvrdila však, že návštevníci si vyberajú najmä miesta, kam sa dá pohodlne dostať lanovkou.
Peter Laučík
Vstupom do štôlne je banícky domček
Päť rokov uplynulo od otvorenia Medvedej štôlne v Žiarskej doline. Za tento čas ju navštívilo niekoľko desiatok tisíc návštevníkov. Podľa odhadu prevádzkovateľov priemerne ňou za rok prejde päť- až šesťtisíc turistov, z ktorých väčšinu pracovníci cestovného ruchu zaraďujú do kategórie „ruksačkári“.
Ingrid Janigová
Gerlachovský štít preveril turistov
Udalosti prvého augustového víkendu opäť oživili tému, či je Gerlachovský štít vhodný na sprístupnenie širokej verejnosti v podobe turistického chodníka, alebo by mal byť zdolávaný pod dohľadom horského vodcu. Počas dvoch dní zaznamenali horskí záchranári tri akcie, pri ktorých ratovali osem ľudí a dokonca tam bol ešte aj pes. Všetci uviazli v masíve najvyššieho tatranského končiaru a nevedeli sami nájsť cestu do bezpečia. Aj napriek tomu mali šťastie, záchranné akcie sa skončili bez vážnejších následkov.
Martina Petránová
Štyri dni v dotyku so zónou smrti
Znie to neuveriteľne, no od legendárneho výstupu na pakistanskú horu Tirič Mir ubehlo už polstoročie. Presne 19. júla 1967 účastníci II. československej horolezeckej a prírodovedeckej expedície Hindúkuš Vlastimil Šmída, Jan Červinka, Miroslav Jaškovský spoločne s dvoma Tatrancami – Ivanom Gálfym a Ivanom Urbanovičom st. dosiahli jej vrchol, čím vytvorili vtedajší československý výškový rekord.
Peter Laučík
Ryby vyskakovali z rieky a hľadali záchranu na brehu
Tohtoročný júl priniesol s letným monzúnom do Západných Tatier niekoľko nádherných prietrží mračien, ktoré okrem spektakulárnych sprievodných javov a trochu aj strach naháňajúcich okamihov, nenarobili žiadne škody. História však pozná aj také prietrže, ktoré stáli za zaznamenanie, ako bola tá z 28. júla 1839, publikovaná v ešte čerstvej monografii Dejiny obce Jamník v Liptove od Petera Víteka a kol.
Ivan Bohuš st.
Stotridsaťročný jubilant
Nový Smokovec mal v roku 1887 iba dvanásť rokov. Mal však už povesť úspešnej vysokohorskej liečebnej osady a stával sa vážnym konkurentom švajčiarskej Arosy. Súbežne sa stával aj významným centrom cestovného ruchu a praktickým turistickým východiskom v centrálnej polohe na južnom úbočí Vysokých Tatier. Osadu založil mladý, ambiciózny
lekár – internista Mikuláš Szontagh, neskôr známy pod prívlastkom „starší“. V roku 1879 začal v tlači propagovať a postupne presadzovať výstavbu kostola, ako objektu vo vlastníctve evanjelického cirkevného zboru. Jeho slávnostná posviacka sa uskutočnila 24. júla 1887.
Andrej Janovský
Známy-neznámy Ladislav Faix
Dvadsiateho štvrtého júla 1967 skonal v Bratislave po krátkej chorobe Dr. Ladislav Faix, hudobný skladateľ, výborný klavirista, rozhlasový pracovník a organizátor hudobného života v Čechách i na Slovensku. Málokto vie, že práve tento rodák z podtatranskej Lučivnej, mimochodom zakladateľ Studia Jazz – orchestrálneho telesa, ktoré hralo vtedajšiu tanečnú tvorbu, ale aj diela cudzích skladateľov, ovplyvnených swingovou hudbou, čítal v rozhlase 23. septembra 1938 vládne nariadenie o vyhlásení mobilizácie a volal do zbrane všetkých vlastencov brániť vlasť pred hroziacou nemeckou agresiou.
Martina Petránová
Zmapovaná história
Mená ako Juraj Weincziller, Jozef Koršala, František Ždiarsky, Milan Kriššák, Alexander Luczy, Milo Neumann, Michal Orolin, Gejza Haak, Ladislav Janiga či Pavol Jackovič určite netreba čitateľom časopisu TATRY zvlášť predstavovať. Okrem vášne k horám ich spája aj členstvo v horolezeckom oddiele TJ Lokomotíva Štart Poprad. Na priam sizyfovskú úlohu zmapovať jeho históriu od založenia organizácie v roku 1959 až po súčasnosť sa podujal náš dlhoročný dopisovateľ Jozef Gurník. Výsledkom je vyše stodvadsaťstranová publikácia.
Katarína Žlkovanová
Rumunsko – nedocenený turistický raj
Leží iba niekoľko stoviek kilometrov od Slovenska, má more, krásnu prírodu, bohatú históriu, priateľských obyvateľov. Napriek tomu nie je turistickou destináciou, ktorú by vyhľadávali húfy turistov. Pre väčšinu ľudí sa Rumunsko spája iba s príbehmi o krvavom grófovi Drakulovi alebo s diktátorským režimom Nicolae Ceaușesca. Lepšie ho poznajú ľudia túžiaci po aktívnom oddychu, objavovaní prírodných krás, spoznávaní málo známych miest a zabudnutých a odľahlých končín.
Martin Maličký
V tichosti
Koncom júna sa vo Veľkej Studenej doline odohralo niečo, čo by stálo za bombastický nadpis – nielen preto, že niekto vytrepal na Zbojníčku dve veľké plynové bomby naraz. Hlavný dôvod by bol určite numerický – dokopy mal na pleciach 143 kilogramov, čo znamená prekonanie štyridsať rokov starého rekordu Lacka Kulangu.
Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
V ďalšej časti nášho nového seriálu Hrebeňom Tatier si posvietime na prechody hlavného hrebeňa Západných Tatier, ktorý sa tiahne od Ľaliového sedla na východe až po Hutianske sedlo na západe s najvyšším bodom Baníkov (2 178 m). Jeho dĺžka je približne 42 kilometrov.
Vladka Tatarková
Aký bol? Gipsy očami dcéry
Skialpinistický vizionár. To bol posledný prívlastok pre Vlada Tatarku. Pri otázke: „Aký bol?,“ mi začali v hlave víriť myšlienky a začal tok spomienok… Nadovšetko jasné je, že mal rád hory a prírodu. Celé svoje bytie smeroval tam. Všetko sa horám podriaďovalo a nikde sa necítil lepšie. Jeho myseľ, srdce aj telo boli vždy v horách, akoby inde ani nemali prečo ísť, akoby inde nevedeli prežiť…
Jozef Gurník
Tatry z chodníka
Tentokrát sa sústredíme na najsevernejšiu časť Mengusovskej doliny – Hincovu kotlinu a pohľady z Kôprovského štítu.