Martina Petránová
Tatry v plameňoch
Lesný požiar, ktorý vypukol začiatkom mája nad Kežmarskými Žľabmi, postavil do pozoru nielen lesníkov a hasičov. Na miesto dorazila aj ministerka vnútra Denisa Saková a prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) SR Alexander Nejedlý. Hoci prvé odhady hovorili o tom, že horí tridsať hektárov lesa, napokon sa ukázalo, že plamene zničili „len“ necelých šesť hektárov. Aj to však stačilo na to, aby sa ukázalo, kde sú v takýchto situáciách rezervy.
Martina Petránová
Letná turistická sezóna odštartovala. Tatry sú stále bez návštevného poriadku
Ideálna situácia nenastala. Tatranský národný park stále nemá návštevný poriadok. Hoci ochranári dúfali, že sa ním turisti budú riadiť už počas tejto letnej sezóny, nestalo sa tak. Tatry však neostali bez pravidiel. Keď sa vlani na jar prevalilo, že Návštevný poriadok TANAP‑u
už pätnásť rokov neplatí, zverejnili okresné úrady v Prešove a v Žiline narýchlo aspoň zoznam tzv. vyhradených miest, vďaka ktorému neboli návštevníci odkázaní len na prechádzky po turistických chodníkoch. V novembri pribudla aj vyhláška, ktorá upravila sezónne uzávery. Návštevný poriadok však stále chýba. Opýtali sme sa teda šéfa ochranárov Pavla Majka na to, kde to „viazne“. Odpovede Správy TANAP‑u si môžete prečítať v najnovšom čísle časopisu TATRY.
Martina Petránová
Peter Hámor: Nie som smutný ani sklamaný
Po vlaňajšom úspechu na osemtisícovke Dhaulágirí, ktorou zavŕšil tzv. Korunu Himalájí, obišiel tentokrát naprázdno. Najúspešnejší slovenský horolezec Peter Hámor (53), ktorý chcel so svojím rumunským parťákom Horiom Colibăşanom takpovediac na jeden šup vyliezť Mt. Everest (8 848 m) a susedné Lhotse (8 516 m), sa po takmer troch mesiacoch vrátil pod tatranské končiare síce bez ďalšieho zdolaného vrcholu, ale plný zážitkov. Porozprávali sme sa s ním nielen o tom, prečo im tohtoročné himalájske dobrodružstvo nevyšlo podľa pôvodných predstáv a, samozrejme, opýtali sme sa aj na jeho ďalšie plány vo veľkých kopcoch.
Peter Svätojánsky
Kolapsy a tragédie
Po krásnej zime sa mnohí tešili, že príde jar. Nestalo sa. Aprílové počasie prinieslo do Tatier skôr leto. Vyzliekli sme vetrovky a vhupli rovno do tričiek a krátkych nohavíc. Množstvo nakumulovaného snehu v dolinách sa roztopilo za pár dní. Perióda slnečných dní mnohým
dobila energiu, no mne chýbalo obdobie jarnej únavy, ktoré súvisí s počasím. Práve tieto
dôvody boli možno príčinou, prečo sa u viacerých ľudí podávajúcich výkon v horách vyskytli
kolapsové stavy.
Marián Soják
Prví roľníci a metalurgovia na území našich veľhôr
V druhom tohtoročnom čísle nášho časopisu sme čitateľov informovali o osídlení Vysokých Tatier pravekými lovcami a zberačmi zo staršej až strednej doby kamennej. V tomto diele sa oboznámime s osídlením veľhôr v nasledujúcej etape pravekého vývoja, v mladšej a neskorej dobe kamennej, teda v neolite a eneolite. Išlo o obdobie s produktívnym hospodárením, keď človek za výrazne zmenených prírodných podmienok z prírody nielen koristil, ale ju už očividne menil a pretváral. Žili aj v lone tatranskej prírody najstarší spišskí roľníci a chovatelia stád? Odkiaľ k nám vlastne prišli? Čím sa zaoberali? Čo je transhumancia a čo tu po pravekých obyvateľoch zostalo? Na tieto a možno i ďalšie otázky sa snaží nájsť odpoveď druhá archeologická kapitola o osídlení Vysokých Tatier.
Martina Petránová
Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier
Viete, podľa čoho dostali svoje názvy tatranské štíty, doliny či plesá? Pri niektorých uhádnuť
ich pôvod už na prvé počutie nie je vôbec ťažké, iné vyžadujú zahĺbiť sa do histórie. Ako prišli k svojim menám a ako sa v minulosti ich pomenovania obmieňali, vám vo svojej najnovšej knihe priblížia otec a syn Bohušovci. Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier čitateľom ponúkajú iný pohľad na dobre známe i odľahlé kúty jednej z najmalebnejších častí Slovenska.
František Bača
Na zakvitnutých lúkach Potôčkov
Scenéria Západných Tatier, trochu viac vzdialená komunikáciám ako sú centrálne Vysoké Tatry, láka viac za tichom, pokojom, poznaním. Tam človek môže viac kontaktovať prírodu a obohatiť sa jej krásou, pestrosťou a rozmanitosťou. Preto som dal minuloročné leto prednosť týmto biotopom oproti skalnatým hrebeňom, sedlám a vysokohorským dolinám. Moje očakávania ako botanika predčila skutočnosť nad očakávanie.
Ladislav Malák
Viac pozornosti kňažnej slovenského lesa
Zdravý ako buk, mocný ako dub, rovný ako jedľa – vraveli naši predkovia, ktorí boli ešte tuho zrastení s lesom, so stromami v ňom. Ale tie bratské putá sa dajako pretrhávajú, slabnú. Stačí, že – ženúc sa autom krajinou – sa nám zdá z diaľky les ešte zelený, zdravý. Ale je to klamné. Lebo mnohé stromy sú už pacientmi a mnohé, napríklad tatranské smreky, umierajú choré postojačky. A nasleduje ich veľmi vzácna borovica limba – drahokam lesa našich veľhôr, ba už aj kosodrevina na hornej hranici lesa. Výkyvy počasia, nadmerné suchá, horúčavy, podkôrny hmyz, výfukové plyny áut a lietadiel i diaľkové prenosy exhalátov z fabrík premieňajú celé lesné stráne na lazarety a cintoríny. Mám to z prvej ruky, v Tatrách i na mnohých iných miestach som ako turista často a ako lesník – dôchodca to vidím aj odbornými očami.
Silvia Mudrončeková
Lykožrút ako ho nepoznáme
Najčastejšie spomínaným druhom chrobáka vo Vysokých Tatrách je lykožrút. Maličký, päťmilimetrový hnedočierny chrobáčik valcovitého tvaru, ktorý hubí naše lesy. Morfológia a priebeh života lykožrúta je nám známa, no správanie sa lykožrútov je stále pre nás veľkou neznámou.
Gabriela Chovancová a Alena Lenková
Tatranskí otužilci z dôb minulých
Fauna Slovenska je odrazom zložitého vývinu z čias dávno minulých. Striedanie ľadových a medziľadových dôb vo štvrtohorách ovplyvnilo aj zloženie fauny Tatier. Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných a antropogénnych činiteľov. Na druhovú diverzitu v biocenózach mali vplyv hlavne zmeny životného prostredia v geologických dobách. Tatranskú faunu ovplyvňovali najmä studené obdobia (počas ľadových dôb), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov žijúcich v severskej tajge a tundre. Počas teplejších období na územie začali migrovať teplomilnejšie druhy z východnej a juhovýchodnej Európy. Dnešná fauna Tatranského národného parku je teda zastúpená viacerými zoogeografickými zložkami, avšak najmä zložkami charakteristickými pre severskú faunu palearktickej oblasti.
Vojtech Rušin
Túžba po kráse hviezdnej oblohy ho donútila brúsiť si zrkadlá
Niekedy koncom 80. rokov minulého storočia ma súkromne navštívil kolega z USA, Howard Garcia. Aby lepšie „pochodil“ Vysoké Tatry, priviezol si so sebou, ako vždy, svoj bicykel. Keď som mu pri pive v lomnickom Grandhoteli Praha položil otázku, čo ho priviedlo k nám, bez váhania odvetil: „Chcem vidieť hvezdáreň na Skalnatom plese, kde vznikol vynikajúci Atlas Coeli Skalnaté Pleso 1950.0. Ako milovníkovi astronómie mi bol dlhé roky vodítkom po hviezdnej oblohe“. Poďakoval som mu za jeho úprimnú odpoveď, lebo spomínaný atlas preslávil našu hvezdáreň po celom svete. Bol tak dokonale a precízne urobený, že ešte aj dnes, v nových vydaniach pre iné ekvinokcia, sú veľkosť a farby hviezd rovnaké, ako v pôvodnom atlase, i keď hviezd, planetárnych hmlovín a galaxií v ňom pribudlo. Kto bol teda Dr. Antonín Bečvář, autor spomínaného atlasu a zakladateľ Štátnej hvezdárne na Skalnatom plese, ktorá je dnes súčasťou Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici?
Ivan Bohuš st.
Zrušenie poddanstva a Vysoké Tatry
Aká bola cesta k zrušeniu poddanstva a ohlasy naň, si môžete prečítať v článku historika Ivana Bohuša st., ktorý opäť pre vás odhalil zaujímavé momenty z tatranskej histórie.
Martina Petránová
V kurze je stále najmä Gerlach
Po ročnej pauze a tentokrát hneď pri štarte letnej turistickej sezóny si horskí vodcovia nechali posvätiť svoje laná a čakany. Hoci klientov na tatranské štíty sprevádzajú po celý rok, práve teraz je obdobie, keď si túry s nimi plánujú aj tí, ktorí v zime nenaberú odvahu zdolať niektorý z nie bežne dostupných končiarov...
Igor Miko
Behať nemôže každý, ale každý by mal chodiť koľko môže
Evolúcia človeka je bez chôdze nepredstaviteľná. Vek pre ňu nie je natoľko rozhodujúci ako zdravotný stav, ktorý si však môžeme pravidelným chodením zlepšovať. Tento, pre nás najprirodzenejší, pohyb nielenže umožňuje zlepšovať kondíciu, ale aj uzdravuje, ak vieme ako na to. Môžeme ním odhaliť a zveľaďovať svoje skryté rezervy, zvýšiť si sebavedomie, zbaviť sa stresu, dožičiť si oddych od mestského ruchu. Spája nás totiž aj s okolitým svetom. Chôdza nám dokáže sprostredkovať neopakovateľné a inak nedostupné zážitky, napríklad v horskej prírode. Otužuje nás pre zmeny počasia. Nie je to auto, a nie sú to ani lanovky, ktoré nám umožnia bezprostredný kontakt s lesom, potokom, malebnými skalnými útvarmi, vzácnou flórou, či nečakané stretnutia s fascinujúcim zástupcami mnohotvárneho živočíšneho sveta. Avšak aj stretnutia s inými ľuďmi podobného zmýšľania. Nechoďme do hôr za atrakciami, ktoré plnia vrecká podnikateľov v cestovnom ruchu. Hľadajme si ich sami v nenarušenej prírode, ktorá je na ne taká bohatá. V pokoji si napĺňajme vlastný plán telesného a duchovného rozvoja.
Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
Túto časť nášho seriálu Hrebeňom Tatier venujeme prechodom hlavného hrebeňa Tatier, ktorý sa tiahne od Ždiarskeho sedla na východe, prechádza časťou Belianskych Tatier, cez celé Vysoké i Západné Tatry, až po Hutianske sedlo na západe. Skladá sa z troch hrebeňových úsekov. Najvyšším bodom celého hrebeňa je Zadný Gerlachovský štít (2 616 m) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Dĺžka celého hrebeňa je približne 75 kilometrov, pričom samotný hrebeň nie je priamočiary.