Martina Petránová
Pes v národnom parku. Áno či nie?
Statný labrador utekajúci dolu lyžiarskym svahom sledujúc stopu svojho pána, zlatý retriever čvachtajúci sa v plese, či miniatúrna čivava vykúkajúca z tašky hompáľajúcej sa na pleci majiteľky, alebo nemecký ovčiak ako sparingpartner pri vysokohorskom behu... Aj takéto obrázky možno vidieť pri potulkách tatranskými dolinami. Zatiaľ čo samotní majitelia psov na tom zjavne nevidia nič zlé, strážcovia prírody majú dovolené vyťahovať pokutové bločky. Zákon totiž hovorí jasne. Pes do národného parku môže, avšak len za istých podmienok!
Martina Petránová
Spojí Hrebienok so Skalnatým plesom lanovka?
Myšlienka prepojenia Hrebienka so Skalnatým plesom opäť ožíva. S nápadom spojiť ich lanovkou prišla spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR), ktorá prevádzkuje lyžiarske strediská vo Vysokých Tatrách, už pred štyrmi rokmi. Vtedy ho však mestskí poslanci zmietli zo stola. Vlne kritiky čelí aj dnes. Kým odporcovia zámeru argumentujú obmedzenou kapacitou územia a jedinečným prírodným prostredím národného parku, pre ktoré by bola výstavba lanovky katastrofou, jeho prívrženci projekt obhajujú ako cestu k rozvoju lyžiarskeho strediska v Smokovcoch i riešeniu kritickej dopravnej situácie na tatranských cestách predovšetkým počas zimnej sezóny. Nielen o tom, s čím všetkým sa v ňom ráta a v akej fáze sa momentálne nachádza, sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva TMR Bohušom Hlavatým.
Martina Petránová
Hámor sa vrátil pod Everest
Aj napriek tomu, že vlani dosiahol Korunu Himalájí, zamieril do najvyšších kopcov sveta opäť. Po zdolaní všetkých štrnástich osemtisícoviek sa popradský horolezec Peter Hámor vrátil opäť pod Everest. Pretraverzovať ho plánuje zo severu na juh a k najvyššej hore planéty plánuje pridať aj Lhotse.
Peter Svätojánsky
Smrtiace lavíny
Zima nás vskutku prekvapila, očarila množstvom podôb, na ktoré sme už aj pozabudli. Bolo slnko, mráz aj vietor, inverzia, ale čo je hlavné, bolo veľa snehu. Takéto podmienky prajú ľuďom aktívnym, ktorí sa radi vyberú do hôr. Návštevnosť každým rokom stúpa, no skúsenosti a obozretnosť verejnosti by mali byť na vyššej úrovni. Nehovorím teraz o skupine pravidelných návštevníkov, ale o tých, ktorí sa do hôr vyberú sporadicky. Chýba im úcta, pokora a často ani netušia, aké nástrahy a nebezpečenstvo ich v horách môžu postretnúť. Aj
napriek výstrahám a upozorneniam poniektorí podmienky podcenili a, či už vedome alebo nevedomky, ich nerešpektovali. Či to bolo tak aj v prípade tých, ktorým horskí záchranári pomáhali, sa často nedozvieme. Jedno je však isté, viacerí za to zaplatili daň a poniektorí tú najvyššiu.
Pavol Kráľ
Kamzičie strádania
Aj keď je v čase vydania tohto čísla časopisu v Tatrách už pokročilá jar, možno bude ešte
zaujímavé vrátiť sa k udalostiam tejto zimy, ktoré súvisia s masívnym úhynom kamzíkov
v národnom parku...
Marián Šturcel
V kvetinovom raji
Vlani sme si pripomenuli 25. výročie sprístupnenia krás rastlinného sveta Tatier v Expozícii
tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici, ktorá je známa skôr pod názvom botanická záhrada. Bolo pre mňa cťou a zvláštnou odmenou stráviť po štyridsiatich rokoch práce v TANAP‑e
v rôznych pracovných pozíciách v tomto malom raji celú sezónu.
Janka Černická
Návštevnosť každý rok rastie
Expozícia tatranskej prírody je počas sezóny otvorená od mája do polovice septembra. V priebehu týchto štyroch mesiacov záhradu navštívi viac ako dvanásťtisíc osôb. Medzi prvých návštevníkov patria seniori, ktorí sú v Tatrách na predsezónnych pobytoch a tvoria tak najpočetnejšiu májovú klientelu. V priebehu mesiaca jún k nim pribudnú žiaci a početné školské skupiny...
Martina Petránová
Dočkajú sa nových nájomníkov?
Nielen dreviny a unikátnu tatranskú kvetenu môžu obdivovať návštevníci Expozície tatranskej prírody, známej skôr ako botanická záhrada. Na jar sa v nej už tradične prebúdzajú aj stáli obyvatelia jazierok, ktoré sú súčasťou jej rozľahlého areálu. Ak sa pozorne zahľadíte,
určite vášmu zraku neunikne skokan hnedý, kunka červenobruchá či ropucha bradavičnatá. Spozorovať možno i potápniky, mloky, jašterice, ba občas aj kunu skalnú. Počas nadchádzajúcich mesiacov sa však bude možno o niečo intenzívnejšie než po minulé roky ozývať aj vtáčie trilkovanie v korunách stromov. V expozícii totiž najnovšie pribudli búdky pre spevavce.
Peter Líška
Bobry pod Smokovcami úspešne prezimovali
Populácia bobra je už niekoľko rokov adaptovaná a životaschopná na vodných tokoch vo vlastnom území TANAP‑u a jeho ochrannom pásme. Taktiež po tejto zime je z obhliadok vodných tokov zrejmé, že bobry prezimovali v plnej kondícii.
Pavol Kráľ
Na zamyslenie
Pred časom som bol kolegyni, pracovníčke Informačného centra Štátnych lesov TANAP‑u
na Štrbskom Plese, odovzdať nejaký dokument a keďže mala zákazníčku, vypočul som
si ich rozhovor: „Prosím vás pekne, neviete náhodou, či aj v tomto roku premáva mikrobus na Sliezsky dom?,“ pýtala sa zákazníčka... Nezamiešal som sa vtedy do rozhovoru, no v duchu sa mi vynorili všetky závažné otázky, ktoré sa v Tatrách čím ďalej tým viac hromadia: „Kedy je dosť? Kde sú limity našich ľudských aktivít v prírodnom prostredí? Kedy je vyváženosť, optimum? A čo je dôležitejšie?“ Tatry sú vzácne územie a vznik Tatranského národného parku v roku 1948 ešte znásobil ich hodnotu. No je to hodnota pominuteľná. Tak ako Šagrénova koža v rozprávke od Balzaca...
Martina Petránová
Ženy v tieni hôr
… Som s horami prepojená. Ovplyvňujú celý môj život. Názory, rozhodnutia, pocity, väzby, myšlienky, vnútorné volanie. Všetko v horách hlboko vnímam. Niekedy mám pocit, že to je magický svet, pretože všetko, čo sa stane hore, je akési silnejšie, hlbšie a iné. Zážitky, vzťahy, životné príbehy... Týmito slovami opísala svoj vzťah k horám v najnovšej knižke Ota Rozložníka dcéra legendárneho Vlada „Gipsyho“ Tatarku. Zbierku príbehov, spomienok a faktov jej autor nazval Ženy v tieni hôr a na cestu k čitateľom ju vypravil presne na Medzinárodný deň žien.
Zuzana Kyselová
Spomienky na dobu ľadovú
V Západných Karpatoch je alpínska vegetácia najvýraznejšia v centrálnej časti, v Tatrách
a Nízkych Tatrách. Tu, nad vegetačným stupňom kosodreviny, sú vyvinuté typicky alpínske
spoločenstvá, ktoré charakterizujú zástupcovia všetkých skupín rastlinnej ríše aj ríše húb, predovšetkým lišajníky.
Juraj Kapusta
Zelené Kežmarské pleso vo svetle nových batymetrických meraní
Vo Vysokých Tatrách sa nachádza celkovo približne 160 stálych horských glaciálnych jazier s celoročným výskytom vody väčších ako 0,1 hektára. Väčšina z nich vznikla po ústupe ľadovcov posledného zaľadnenia v morénach alebo v karoch. V dôsledku toho vykazuje ich dno často veľmi rôznorodý charakter. O tvaroch dna a hĺbkach sa možno bližšie dozvedieť na základe dostatočne podrobného batymetrického mapovania.
Martina Petránová
Srdcová záležitosť
Ešte ako chlapcovi mu učarovali Tatry a modely vláčikov prepletajúcich sa miniatúrnou krajinou. Amatérsky modelár Marian Mrózek svoju vášeň pre modelárstvo neskôr skĺbil so záujmom o tatranskú architektúru a dejiny lanovej a koľajovej dopravy. Výsledkom je pôsobivý model horskej krajiny s maketami tatranských stavieb.
Katarína Žlkovanová
Prvosienky na všetky spôsoby
Keď sa opýtate ľudí, akej farby má kvety prvosienka, najčastejšia odpoveď, akú dostanete, bude: „žlté“. Najbežnejšie druhy prvosienok majú naozaj žlté kvety a pozná ich každý. Spievajú a recitujú si o nich už deti v materských školách. Existuje však viac druhov prvosienok a nie sú iba žlté. V prírode sa vyskytujú aj druhy ružové alebo až fialové. Ich príbuznosť so žltými druhmi je však zrejmá. Všetky kvitnú na jar, aj keď jar v podhorí začína podstatne skôr ako vo vysokohorskom prostredí. Tvar kvetu je pri všetkých druhoch tiež veľmi podobný...
Ivan Bohuš st.
Dve Márie Terézie von Habsburg a Vysoké Tatry
Akým spôsobom boli s Vysokými Tatrami späté dcéry rakúskeho cisára Karola VI. a portugalského korunného princa Michala, sa dočítate v článku historika Ivana Bohuša st., ktorý opäť pre vás odhalil zaujímavé momenty z tatranskej histórie.
Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
Po tom, čo sme vám v predošlej časti nášho seriálu Hrebeňom Tatier priblížili prvých desať
úspešných prechodov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v letnom období, pokračujeme
výpočtom ďalších.
Róbert Javorský
Potulky po národných parkoch Ruska
Po minuloročnej návšteve Národného parku Ugra sme sa tentokrát vybrali do Národného parku Orlovské polesie a prírodnej rezervácie (zapovednik) Brjanský les.
Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
Túto časť nášho seriálu Hrebeňom Tatier zavŕšime sériou úspešných zimných prechodov
hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý sa v dĺžke približne 26 kilometrov tiahne od Kopského až po Ľaliové sedlo a jeho najvyšším bodom je Zadný Gerlachovský štít (2 616 m).
Jozef Gurník
Tatry z chodníka
Hladké sedlo (1 993 m), ktoré sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Valentkovou (2 156 m) a Hladkým štítom (2 065 m), nateraz uzatvára obľúbený seriál Tatry z chodníka.