Peter Fleischer: Kalamity a disturbancie
Po celotýždňovom veternom počasí v oblasti Tatier vyvrcholila veterná aktivita v noci zo 4. na 5. marca 2017 najmä v ochranných obvodoch Tatranská Javorina a Podspády, v menšej intenzite v Habovke a Oraviciach. Južný, tzv. halný vietor zničil lesné porasty v objeme viac ako 7 300 m3, ďalších celkovo vyše 2 300 m3 dreva na území v správe Štátnych lesov TANAP-u neodolalo poryvom silného vetra aj v prvej polovici januára a koncom februára. Podľa odborníkov by sa výskyt silných vetrov mal stupňovať. Správy o kalamitách vyvolávajú otázky, či sú disturbancie v tatranských lesoch zlyhaním lesníkov, ochrany prírody, alebo prirodzeným dôsledkom klimatických zmien.
Ján Slivinský: Viac ma prekvapila odvaha tých, ktorí nás na ocenenie navrhli
Tento rok vyhlásila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná za Rok ochrany lesa na Slovensku. Stalo sa tak počas medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa 2017, ktorá sa uskutočnila ešte koncom januára v Novom Smokovci. Pri tejto príležitosti ocenila celoživotnú prácu šiestich slovenských lesníkov. Jedným z nich bol aj Ján Slivinský zo Štátnych lesov TANAP-u, ktorý už viac než dve desaťročia pôsobí ako vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina. Porozprávali sme sa s ním nielen o tom, čo dnes trápi lesy v tejto časti Tatier.
Martina Petránová: Z ruín sa zrodila dáma
Smelé plány, ktoré sa za dve desaťročia nesplnených sľubov spočiatku zdali byť opäť len mlátením prázdnej slamy, sa stali skutočnosťou. Niekdajšia pýcha tatranského hotelierstva, ktorá trónila pod Lomnickým štítom ešte v časoch, keď nestál ani jeden z trojice legendárnych grandhotelov, sa opäť skvie v plnej kráse. Život jej vdýchol nový majiteľ.
Juraj Bobula: Od narodenia Juraja Weinczillera ubehlo 80 rokov
Začiatkom tohto roku uplynulo 80 rokov od narodenia úspešného rodáka spod Vysokých Tatier, Juraja Weinczillera. Bol výborný horolezec, filmár – kameraman, lyžiarsky inštruktor, horský vodca, dobrovoľný člen Tatranskej horskej služby. Hovorilo sa o ňom, že bol najlepším horolezcom medzi kameramanmi a najlepším kameramanom medzi horolezcami.
Peter Svätojánsky: Záchranári v akcii
Milovníci zimných športov sa na túto zimnú sezónu vôbec nemôžu sťažovať. Bola charakteristická bohatou snehovou nádielkou, ktorá do Tatier zavítala už koncom roku 2016. V januári pokračovalo pekné slnečné počasie a čím bolo krajšie, tým bolo mrazivejšie. Obávané južné prúdenie s masívnym prílevom teplého vzduchu prichádzajúce zo Sahary, na ktoré sme boli predchádzajúce tri roky zvyknutí kvôli tlakovej výši a silnému severozápadnému prúdeniu, sa nedokázalo cez studený vzduch pretlačiť. A tak si horolezci, skialpinisti, lyžiari či vyznávači zimnej turistiky prišli na svoje.
Erika Feriancová, Pavol Majko: Kamzíky monitorujú cez satelit
Potreba ochrany tatranského kamzíka na Slovensku má dlhú históriu. Začiatky cieľavedomej a organizovanej ochrany kamzíka v tatranskej oblasti prichádzajú v polovici 19. storočia so založením Uhorského karpatského spolku, ktorý sa už vtedy zaoberal otázkami záchrany kamzičej populácie v Tatrách. Nasledovali rôzne ďalšie aktivity výskumníkov vedúcich k čiastkovým ochranárskym opatreniam až k zásadnému prelomovému roku 1949, kedy vznikla Správa TANAP-u.
Zuzana Homolová, Marek Renčo, Andrea Čerevková: Prišli ako okrasné rastliny a dnes sú problémom
Rastlinné spoločenstvá tvoria významnú a neoddeliteľnú súčasť prírodného prostredia národného parku. Za najcennejšie sú považované tie, v ktorých sa nachádzajú pôvodné druhy rastlín. Avšak zvýšený nárast turistického ruchu v letnom i zimnom období a vysoká návštevnosť turistických chodníkov spôsobujú narušenie prirodzenej vegetácie, ale aj zavlečenie mnohých, v území cudzích druhov rastlín. Celý rad druhov, najmä okrasných rastlín, bol introdukovaný do stredísk turistického ruchu pri úpravách parkov a kvetinových záhonov. Ľudia ich radi vysádzajú aj do svojich záhradiek pre ich dekoratívnu alebo medonosnú funkciu, nevediac o nebezpečenstve, ktoré tieto rastliny predstavujú.
Viktória Čabanová, Martina Miterpáková, Zuzana Hurníková, Gabriela Chovancová: Francúzsky privandrovalec
Majitelia psov na Slovensku sa v súčasnosti stále častejšie stretávajú s novými parazitárnymi ochoreniami, ktoré sa u nás predtým nevyskytovali. Medzi pôvodcov týchto introdukovaných ochorení patrí aj parazitický červ – Angiostrongylus vasorum (A. vasorum), známy aj ako francúzsky srdcový červ, nazvaný podľa lokality jeho prvého nálezu (Toulouse, Francúzsko, r. 1853).
Ivan Bohuš st.: Riaditeľstvo kúpeľov Starý Smokovec, 1942
Keď som mal pred takmer trinástimi rokmi osemdesiat rokov, bola v jednom z jubilejných článkov aj nepresná informácia, že mojím prvým pracoviskom vo Vysokých Tatrách bolo od roku 1942, pri súbežnom externom štúdiu na Právnickej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave, Riaditeľstvo tatranských kúpeľov v Starom Smokovci. Dňa 1. júla 2017 uplynulo trištvrte storočia, čo pôsobím na tatranskom „poli“ a v tej súvislosti chcem opraviť chybu, ktorú spravil autor v názve pracoviska.
Táňa Hoholíková: Múzeum si pripomína 60 rokov od svojho založenia
Tatry ako vysoké hory boli v praveku vnímané s rešpektom a strachom. Človek postupne vnikal na ich územie – hľadajúc nerastné suroviny a iné prírodné zdroje, využíval jaskyne ako prechodné úkryty a kultové miesta. Súčasťou expozície múzea je aj história poznávania Tatier, začiatky pastierstva, baníctva a hutníctva. Jedným z tých, ktorí stáli pri zrode Múzea TANAP-u a významne prispeli aj k historickým zbierkam, je Ivan Bohuš st. S našou redakciou stále spolupracuje, a tak sme mu položili dve otázky.
Martina Petránová: Nový objav
Nazdávali sa, že ich už ničím neprekvapí – a stal sa presný opak. Počas plánovaného prieskumného zostupu do priepasti Peklo v Belianskej jaskyni natrafili speleológovia zo Spišskej Belej ešte začiatkom tohto roka na pre nich doposiaľ neznámu chodbu. Stalo sa tak práve v čase, keď si jaskyňa pripomína 135. výročie svojho sprístupnenia.
Ľubomír Panigaj: Motýlie zlety a zálety
Motýle sú verejnosti celkovo známe tvory, stretávame sa s nimi v našej blízkosti bežne, a tak si myslíme, že o nich veľa vieme. Nie je to vždy pravda, často nás dokážu prekvapiť. Zaujímavým javom je zoskupovanie sa motýľov, či už jedného, alebo viacerých druhov.
Ľuba Rusnáková: Tatry v národnom vedomí Slovákov (2. časť)
Národné vedomie ako základná zložka identity národa bolo vždy predovšetkým vedomím spoločného osudu. Úzko súviselo s jazykom, kultúrou, tradíciou a spoločnou dejinnou skúsenosťou príslušníkov národa. Úvahy na tému, ktorá Slovensko viac rozdeľuje ako spája, nezačneme od začiatku ani od konca, ale niekde uprostred.
Martina Petránová: Vstane z popola?
Pri mojom príchode bola strojovňa v plameňoch, horela severná stena budovy, ktorá je ošalovaná doskami, a dostával sa plameň už v štítoch na podkrovie. Ešte aj za tejto situácie som sa domnieval, že požiar uhasíme, lebo potom tam prišli aj členovia horskej služby, ako aj nemeckí turisti, ktorí boli ubytovaní na Brnčalovej chate (dnes Chata pri Zelenom plese, pozn. red.) a každý sa snažil požiar lokalizovať. Polievalo sa vodou jednak ručne a tiež aj striekačkou, ale táto sa zadrela, takže bola odstavená. Keď už bolo jasne vidieť, že chatu pred požiarom neubránime, tak sa počalo vynášať z chaty jednak zariadenie, proviant a iné veci...
Týmito slovami opísal vyšetrovateľom posledné chvíle Kežmarskej chaty, ktorú 7. októbra 1974 v podvečerných hodinách zachvátili plamene, jej vtedajší chatár Rudo Horeháj. Oheň ju v priebehu niekoľkých dní úplne zničil, obnoviť sa ju už – aj napriek viacerým snahám – nepodarilo. Dnes sa o to pokúšajú nadšenci z občianskeho združenia Kežmarská chata.
Juraj Majerčák: Nový turistický chodník v Roháčoch po roku prevádzky
Vybudovaním chodníka na Predný Salatín sa odľahčilo turisticky exponovanej Roháčskej doline. Vznikla alternatíva pre kondične menej zdatných návštevníkov, rodinky s deťmi, poprípade starších ľudí, ktorí sa po vyvezení lanovkou ocitajú v priestore nad hornou hranicou lesa a majú tak možnosť zažiť atmosféru vysokohorského prostredia. Po niekoľkominútovom stúpaní sa návštevníkom naskytujú nádherné pohľady na hrebeň Roháčov od Rákoňa počnúc, Salatínmi a Osobitou končiac. Pravdou však je, že okrem pozitív sme predpokladali aj isté negatívne dôsledky.
Martina Petránová: Lesníkom to ide aj na lyžiach
Presnú mušku a kondíciu lesníkov po roku opäť preverili Majstrovstvá lesníkov SR v lyžovaní s medzinárodnou účasťou. V poradí už 53. ročník Venerovského memoriálu sa uskutočnil od 19. do 21. marca v športovom areáli FIS na Štrbskom Plese.
Pavol Kráľ: nájdený originál
Je starou pravdou, že povaly historických budov ukrývajú mnoho zabudnutých tajomstiev. Jedno sa nám podarilo odhaliť tiež pri vypratávaní „starého“ polesia na Štrbskom Plese.
Jozef Gurník: Hrebeňom Tatier
Prechod celého hlavného hrebeňa Tatier alebo len Vysokých Tatier znamenal a znamená vážne horolezecké podujatie či už v lete, ale najmä v zimnom období. Technická náročnosť prechodu je v tomto prípade na druhom mieste. Podstata pôvodnej myšlienky – prechod hlavným hrebeňom Tatier alebo len Vysokých Tatier – bola v tom, že bez ohľadu na počet horolezcov na hrebeni mal sa prejsť hrebeň bez akejkoľvek pomoci, teda bez vopred vynesených zásob potravín, tekutín a paliva pomocou vlastných síl a už vonkoncom bez pomoci účastníkov údolnej skupiny. To bol a vlastne aj je ideál, ktorý sa nemnohým pri tomto podujatí podaril.